Súčasný systém rozdeľovania peňazí na cestnú infraštruktúru nepovažuje za spravodlivý ani efektívny. Podľa uvedenej inštitúcie preto treba zaviesť nový spôsob financovania s účelovým viazaním peňazí štátneho rozpočtu, z výberu mýta, poplatkov za diaľničné nálepky a príjmov dane z motorových vozidiel na výstavbu alebo obnovu jednotlivých cestných komunikácií. Riaditeľ IDH Ondrej Matej tvrdí, že cieľom ich návrhu je, aby Slovensko lepšie využilo všetky možnosti na financovanie diaľnic a ciest, vrátane eurofondov.
Na mýte a z diaľničných nálepiek sa ročne vyberie okolo 200 mil. eur. IDH navrhuje, aby sa tieto peniaze nerozplynuli medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., Slovenskou správou ciest a štátnym rozpočtom. „Náš návrh je, aby týchto 200 mil. eur bolo účelovo viazaných v štátnom rozpočte na spolufinancovanie fondov Európskej únie. V štátnom rozpočte by bolo jasne stanovené, že ročný výber z mýta a diaľničných nálepiek bude použitý výlučne na spolufinancovanie eurofondov,“ povedal vo štvrtok na tlačovej konferencii Matej.
Pri spoluúčasti štátu by sa podľa neho tak dalo využiť bezmála 800 mil. eur ročne, čo by postačilo na to, aby sa konečne začali plniť sľuby pri výstavbe nových diaľnic a rýchlostných komunikácií. „Doteraz sa nám nepodarilo ročne alokovať ani polovicu z týchto zdrojov. Takto by sme mali jasne transparentne a systémovo vyriešené financovanie diaľnic a rýchlostných komunikácií,“ dodal Matej. Na dlhodobo zanedbávané cesty I. triedy by sa podľa návrhu IDH dalo použiť 500 mil. eur ročne, z toho 100 mil. eur zo štátneho rozpočtu by mohlo byť účelovo viazaných.
Ministerstvo dopravy podľa riaditeľa IDH vo viacerých oblastiach nevyužíva svoj priestor. „Až mám pocit, ako by spalo a miestami to vyzerá tak, akoby minister dopravy pomaly už ani nechodil do práce,“ tvrdí Matej. Kritizoval rezort dopravy za stagnáciu v oblasti výstavby cestnej infraštruktúry, za otáľanie s rozhodnutím o fungovaní Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. či za pomalú prípravu nového stavebného zákona.
IDH navrhuje, aby daň z motorových vozidiel na podnikanie namiesto samosprávnych krajov vyberal centrálne štát a aby daň mala rovnakú výšku. Príjmy z tejto dane by sa následne mali prerozdeľovať medzi kraje podľa dĺžky ciest II. a III. triedy a ich vyťaženosti. „Hlavný náš návrh je v tom, aby všetky peniaze, ktoré boli vybrané, boli poskytnuté naspäť na tieto cesty,“ povedal Matej. Výber dane z motorových vozidiel vynesie ročne spolu okolo 130 mil. eur. Na kapitálové výdavky na cesty II. a III. triedy by podľa IDH malo byť v štátnom rozpočte viazaných pre samosprávne kraje ďalších 50 mil. eur. Rozdelené by mali byť podľa spomínaného kľúča. Inštitút navrhuje účelovo viazať aj 50 mil. eur na opravy ciest vo vlastníctve miest a obcí.
Kraje na dani z motorových vozidiel vybrali od roku 2005 okolo 730 mil. eur, z čoho na bežné opravy ciest použili 556 mil. eur. Zvyšných takmer 174 mil. eur išlo na iné výdavky. „Keby sa tieto peniaze použili na obnovu vozoviek, pri priemernej cene 140 tis. až 145 tis. eur na jeden kilometer, mohlo sa opraviť 1 200 kilometrov ciest II. a III. triedy. Peňazí máme dosť, len ich potrebujeme nasmerovať tam, kde majú ísť,“ dodal Matej.
Na financovanie cestnej infraštruktúry by podľa IDH mohlo ísť ročne celkom okolo 1,7 mld. eur, z toho z eurofondov 1,2 mld. eur, zo štátneho rozpočtu 200 mil. eur, z výberu mýta a príjmov z predaja diaľničných nálepiek tiež 200 mil. eur a z výnosov dane z motorových vozidiel 130 mil. eur. „Tento náš návrh sa pokúša vniesť systém a adresnosť jednotlivých príjmov do financovania ciest. Tým, že by to boli účelovo viazané prostriedky, dosiahli by sme, že by boli rozdeľované pravidelne ročne medzi všetkých používateľov,“ uzavrel Matej.