Slovensko minulý rok hospodárilo s deficitom verejných financií na úrovni 4,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). Verejný dlh v minulom roku stúpol zo 43,3 % v roku 2011 na 52,1 % výkonu ekonomiky. Od roku 2009 dlh verejnej správy v pomere k hrubému domácemu produktu stúpol o 16,5 percentuálneho bodu. Vyplýva to z jarnej notifikácie hospodárenia verejnej správy európskym štatistickým úradom Eurostat. Druhú notifikáciu deficitu a dlhu zverejní Eurostat na jeseň.
Kažimír označil minulý rok za napínavý. Vyzdvihol však, že výsledok hospodárenia štátu je lepší ako boli prognózy medzinárodných inštitúcií zo začiatku roka. Agentúra Moody's vtedy odhadovala, že vlaňajší deficit bude na úrovni 5 percent, MMF prognózoval deficit vo výške 4,9 percenta, únia predpokladala jeho výšku na hranici 4,8 percenta HDP. Podľa Kažimíra pozitívny výsledok umožnilo prijatie opatrení v polovici minulého roka. Ak by sa vtedy neurobili žiadne zásahy do rozpočtu, deficit by sa dostal na úroveň 5,3 percenta.
Kažimír pochválil aj ďalšie subjekty, ktoré sú zahrnuté vo verejných rozpočtoch. Lepšie ako sa predpokladalo hospodárili obce, župy i Sociálna poisťovňa.
Minister považuje výsledok za dôležitý z hľadiska udržania kredibility Slovenska. Podľa neho sa to už pozitívne prejavuje – desaťročné dlhopisy predalo Slovensko za historicky najnižší úrok 2,8 percenta.
Verejný dlh Slovenska tak ku koncu minulého roka podľa údajov Eurostatu dosiahol v nominálnom vyjadrení 37,245 mld. eur oproti 29,911 mld. eur z roku 2011. Deficit verejných financií v pomere k hrubému domácemu produktu sa naopak znížil z 5,1 % v roku 2011. Ešte v roku 2009 pritom dosiahol 8 % výkonu ekonomiky.
Takmer 8-miliardové zvýšenie dlhu je podľa Kažimíra z polovice tvorené rozpočtovou sekerou vo výške 3,8 miliardy eur, zvyšok sú pôžičky, ktoré dopĺňajú hotovostné rezervy štátu a financie, vyhradené na medzinárodné záväzky Slovenska – najmä eurovaly.
| Rozpočtové bilancie v pomere k HDP | ||||
|---|---|---|---|---|
| 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | |
| EÚ (27) | –6,9 | –6,5 | –4,4 | –4,0 |
| eurozóna (17) | –6,4 | –6,2 | –4,2 | –3,7 |
| Belgicko | –5,6 | –3,8 | –3,7 | –3,9 |
| Bulharsko | –4,3 | –3,1 | –2,0 | –0,8 |
| Cyprus | –6,1 | –5,3 | –6,3 | –6,3 |
| Česko | –5,8 | –4,8 | –3,3 | –4,4 |
| Dánsko | –2,7 | –2,5 | –1,8 | –4,0 |
| Estónsko | –2,0 | 0,2 | 1,2 | –0,3 |
| Fínsko | –2,5 | –2,5 | –0,8 | –1,9 |
| Francúzsko | –7,5 | –7,1 | –5,3 | –4,8 |
| Grécko | –15,6 | –10,7 | –9,5 | –10,0 |
| Írsko | –13,9 | –30,8 | –13,4 | –7,6 |
| Litva | –9,4 | –7,2 | –5,5 | –3,2 |
| Lotyšsko | –9,8 | –8,1 | –3,6 | –1,2 |
| Luxembursko | –0,8 | –0,9 | –0,2 | –0,8 |
| Maďarsko | –4,6 | –4,3 | 4,3 | –1,9 |
| Malta | –3,7 | –3,6 | –2,8 | –3,3 |
| Nemecko | –3,1 | –4,1 | –0,8 | 0,2 |
| Holandsko | –5,6 | –5,1 | –4,5 | –4,1 |
| Poľsko | –7,4 | –7,9 | –5,0 | –3,9 |
| Portugalsko | –10,2 | –9,8 | –4,4 | –6,4 |
| Rakúsko | –4,1 | –4,5 | –2,5 | –2,5 |
| Rumunsko | –9,0 | –6,8 | –5,6 | –2,9 |
| Slovensko | –8,0 | –7,7 | –5,1 | –4,3 |
| Slovinsko | –6,2 | –5,9 | –6,4 | –4,0 |
| Španielsko | –11,2 | –9,7 | –9,4 | –10,6 |
| Švédsko | –0,7 | 0,3 | 0,2 | –0,5 |
| Taliansko | –5,5 | –4,5 | –3,8 | –3,0 |
| Veľká Británia | –11,5 | –10,2 | –7,8 | –6,3 |
| Zdroj: Eurostat | ||||
Slovensko musí aktivovať dlhovú brzdu
Ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra si prvýkrát v histórii vyskúša v praxi aj účinky dlhovej brzdy nastavenej v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Vlaňajší dlh totiž prekročil spodnú hranicu nastavenú na 50 % hrubého domáceho produktu, čo znamená, že rezort financií bude musieť Národnej rade SR vysvetľovať dôvod nárastu dlhu a zároveň predostrieť návrhy opatrení na jeho zníženie.
Je však pravdepodobné, že ministerstvo si vyskúša aj účinky ďalších stupňov dlhovej brzdy. Samo totiž v návrhu východísk rozpočtu na roky 2014 až 2016 očakáva napriek pokračujúcej konsolidácii verejných financií postupný nárast dlhu na 54,8 % HDP v roku 2013 a následne na vyše 56 % v rokoch 2014 až 2015. Dlh by mal začať postupne klesať v roku 2016, keď sa očakáva na úrovni 55,9 % výkonu ekonomiky.
Pri prekročení 53-percentnej hranice pritom bude musieť vláda podľa ústavnej dlhovej brzdy predložiť na rokovanie parlamentu návrh opatrení, ktorými navrhne zníženie dlhu a zároveň sa zmrazia platy členov kabinetu. Pri prekročení hranice 55 % bude musieť rezort financií viazať 3 % výdavkov z rozpočtu, zablokuje sa rezerva vlády a premiéra a zároveň bude musieť kabinet predložiť rozpočet bez medziročného rastu výdavkov. Rovnako si nebudú môcť rast výdavkov v rozpočtoch naplánovať ani samosprávy.
Verejný dlh eurozóny a EÚ sa v roku 2012 zväčšil
Verejný dlh členských krajín eurozóny v roku 2012 dosiahol úroveň 90,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom v roku 2011 bol vo výške 87,3 % HDP. Verejný dlh krajín celej EÚ poskočil v roku 2012 do výšky 85,3 % HDP po tom, ako v roku 2011 dosiahol výšku 82,5 % HDP. Dlh Slovenska tiež stúpol na 52,1 % z výšky 43,3 % v roku 2011. Vyplýva to z informácií, ktoré v pondelok zverejnil štatistický úrad EÚ Eurostat.
Najvyšší verejný dlh v minulom roku mali Grécko (156,9% HDP), Taliansko (127,0 %), Portugalsko (123,6 %) a Írsko (117,6 %). Naopak, najnižší mali Estónsko (10,1 %), Bulharsko (18,5 %) a Luxembursko (20,8 %).
Verejný deficit členských krajín eurozóny sa v priemere v roku 2012 dostal na 3,7 %, kým v roku 2011 bol vo výške 4,2 %. V rámci krajín celej EÚ v roku 2012 klesol deficit členských krajín na 4,0 %, kým v roku 2011 bol na úrovni 4,4 %. Verejný deficit Slovenska dosiahol v minulom roku 4,3 % HDP, kým rok predtým bol vo výške 5,1 %. Najvýraznejší deficit zaznamenalo Španielsko (-10,6 %), Grécko (-10 %), Írsko (-7,6 %) a Portugalsko (-6,4 %). Naopak, najnižší deficit mali v roku 2012 Estónsko (-0,3 %), Švédsko (-0,5 %), Bulharsko a Luxembursko (zhodne –0,8 %). Nemecko dokonca zaznamenalo prebytok vo výške 0,2 % HDP.