Podľa jeho hovorcu Radka Kuruca tak minister urobí do niekoľkých týždňov. „Rozpočet pripravovala ešte bývalá vláda. Necítim zodpovednosť za to číslo,“ povedal v pondelok Kažimír.
V správe parlamentu však podľa neho neodznie nič nové, ako sa uvádza v navrhnutom programe stability a rastu na najbližšie štyri roky. „Reakcia vlády na rast dlhu musí prísť vďaka pravidlám skôr, ako by nás na tento problém živelným spôsobom upozornili finančné trhy,“ reaguje na výsledky zadlženia šéf nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko.
Dôležitejšia je však podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martina Baláža úroveň 55 percent HDP, ktorá by znamenala automatické 3-percentné škrty vo verejných výdavkoch. „Podľa konvergenčného plánu by sa k nej dlh mohol priblížiť už koncom tohto roka,“ konštatuje Baláž.
Rezort financií pritom v spomínanom programe stability, ktorý poputuje na posúdenie do Bruselu, aktuálne predpokladá vyšší verejný dlh v roku 2015, a to na úrovni 56,7 percenta. Ak by dlh štátu prekročil úroveň 57 percent, štát bude musieť v roku 2017 predložiť vyrovnaný rozpočet. Znamenalo by to, že by vláda musela nájsť dodatočnú jednu miliardu eur, čo by ľuďom prinieslo buď zmrazenie valorizácie dôchodkov, sociálnych dávok, znižovanie platov štátnych zamestnancov, alebo ďalšie okresanie druhého piliera, či v prípade vlády pravice zvyšovanie dane z pridanej hodnoty.
Minister tomu chce predísť inými krokmi. „Budú to opatrenia skôr na strane výdavkov, ako reforma štátnej správy ESO, boj s daňovými únikmi, prehodnotíme vyplácanie niektorých sociálnych dávok, ako aj chceme zastaviť zadlžovanie nemocníc ich optimalizáciou,“ povedal Kažimír. Vypracované návrhy plánuje zverejniť v druhej polovici tohto roka.
Verejný dlh však minulý rok nerástol iba u nás, ale aj v celej EÚ, keď jeho priemer vzrástol z 82,5 na 85,3 percenta. Najnižší dlh v pomere k HDP zaznamenalo Estónsko, kým najvyššie dlhy boli opäť v krajinách periférie, a to v Grécku, Taliansku, Portugalsku či Írsku.
Deficit verejných financií, ktorý ovplyvňuje výšku dlhu, podľa Eurostatu dosiahol v minulom roku úroveň 4,35 percenta HDP, čím zaznamenal oproti predchádzajúcemu roku mierne zníženie. Zároveň bol o 0,2 percentuálneho bodu nižší ako vládny cieľ. Napriek tomu malo Slovensko vlani deviaty najvyšší deficit v rámci Európskej únie. Spomedzi krajín eurozóny mali vyšší deficit len krajiny, ktoré už požiadali o záchranu.