Práve to je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť najväčším rizikom pre zvyšovanie budúceho dlhu krajiny. Rada v minulosti upozorňovala, že dlh krajiny môže vzrásť na úroveň niekoľkých stoviek percent výkonu ekonomiky, aj keď udržateľných je najviac 50 percent. Schválené predlžovanie penzijného veku budúce výdavky na penzistov zmiernilo, aj keď oslabený druhý pilier pôsobí do budúcnosti opačne.
Zmeny v penziách však posúvajú Slovensko v očiach Bruselu v rámci hodnotenia udržateľnosti verejných financií z vysoko na stredne rizikovú krajinu. „Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa znížil v roku 2012 o 2,7 percenta hrubého domáceho produktu na 4,3 percenta z HDP,“ komentoval včera šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko. Podľa neho budú dlhodobo potrebné ďalšie úsporné opatrenia.
Výdavky v zdravotníctve nesmú rásť
„Stále medzi citlivými výdavkami vyskakuje zdravotníctvo a dlhodobá starostlivosť. Práve to sú oblasti, ktoré musí štát akútne riešiť v najbližšej dobe. Bez zmien by výdavky na zdravotníctvo vyskočili zo súčasných 6 percent HDP na 8 percent v roku 2050, čo je neudržateľný stav pre verejné financie,“ povedal člen fiškálnej rady Ľudovít Ódor. Podľa odhadov rezortu financií len v minulom roku vytvorili nemocnice dlh vo výške 130 miliónov eur.
„Dlhodobá udržateľnosť verejných financií je stále nedosiahnuteľná, po penzijnej reforme sa len mierne priblížila. Rozhodne nemôžeme povedať, že by slovenské verejné financie boli v dobrom stave. Spomínané zdravotníctvo dlhodobo produkuje skryté dlhy,“ hovorí analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana. Zmeny v druhom pilieri, teda zníženie odvodov z 9 na 4 percentá, však podľa Ódora na udržateľnosť nemali zásadný vplyv. „Ukazuje sa teraz, že príjmy pre rozpočet štátu sú nateraz vďaka tomu väčšie, ale zvyšujú sa budúce výdavky a zaťaženie ďalších generácií,“ upozorňuje Ódor.
Keby však krajina neprijímala od minulého roka žiadne opatrenia, štátny dlh by už v roku 2014 prekročil 60-percentnú hranicu, čo by podľa zákona o dlhovej brzde znamenalo, že vláda by musela parlamentu predložiť vyrovnaný rozpočet. Podľa Šramka prispeje k dlhodobejšej udržateľnosti verejných financií aj zvyšovanie majetkových daní, ako aj prehodnotenie adresnosti sociálnych dávok. „Na tom sa zhodujú viacerí ekonómovia,“ dodal Šramko.
Trhy sledujú kroky vlády
Fakt, že sa krajina dostane v hodnotení z vysoko na stredne rizikovú, sledujú aj trhy. „Lacnejšie požičiavanie je dôležité z hľadiska aktuálneho roka pre platené úrokové náklady. V rozpočte sa kalkuluje s istými nákladmi, a keď sú aktuálne úroky na trhu nižšie, tak štát vlastne v danom roku oproti predpokladom niečo ušetrí,“ povedal analytik ČSOB banky Marek Gábriš. Slovensko si v minulom roku napožičiavalo dopredu.
„Musí tak robiť, aby investori videli vankúš, že nenastane problém so splácaním v prípade krátkodobých výkyvov na finančných trhoch. Momentálne máme požičaných o 4 percentá HDP viac, ako je reálna potreba, čo pri úrokových nákladoch 2,5 percenta znamená ročnú záťaž pre rozpočet 72 miliónov eur,“ vyratúva Ďurana.
Nízke úroky sú však podľa ekonómov aj dôsledkom toho, že oproti zadlženejším krajinám eurozóny, ktoré momentálne čerpajú aj medzinárodnú finančnú pomoc, si zatiaľ Slovensko vedie dobre.
Prebytky namiesto deficitov
„Cestou von z verejného dlhu je jedine prebytkové hospodárenie štátneho rozpočtu, aby sa z prebytkov rozpočtu splácali staré dlhy, alebo vytvorenie podmienok na rýchlejší hospodársky rast,“ hovorí analytik Sberbank Vladimír Vaňo. V prostredí, kde ekonomika rastie rýchlejšie, ako sú každoročné deficity, môže podľa jeho slov dôjsť k tzv. vyrasteniu z dlhu, keď sa zníži pomer medzi objemom verejného dlhu a celkovou veľkosťou hospodárstva.
„Podobný fenomén zažilo Slovensko v rokoch 2002 až 2008, keď sa vďaka silnému hospodárskemu rastu náš relatívny verejný dlh znížil na menej ako 28 percent hrubého domáceho produktu,“ dodáva Vaňo.
„Rizikom je však stále fakt, že naša závislosť od exportu nám znemožňuje mieru zadlženia kontrolovať samostatne. V prípade výpadku exportu náš hrubý domáci produkt výrazne poklesne a dlh porastie, čo môže ohroziť solventnosť našej krajiny,“ dodal Karol Piovarči, riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu.