Aj na základe výsledkov vyšetrovania sa očakáva, že Slovensko by mohlo od leta opäť čerpať eurofondy na dopravné projekty. Eurofondy máme od februára pozastavené. „Môžeme potvrdiť, že sme dostali informáciu o rozhodnutí Prezídia Policajného zboru SR uzavrieť svoje vyšetrovanie,“ potvrdila pre Pravdu Alina Burea, hovorkyňa Európskeho úradu pre boj proti podvodom. Burea však podotkla, že úrad ešte oficiálne prípad neukončil.
Väčšina podozrení pri tendroch sa týkala korupcie. Pri modernizácie trate Žilina – Krásno nad Kysucou prokuratúra preverovala zase podozrenia z kartelu. „Trestné stíhanie vo veci bolo vyšetrovateľom zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Toto rozhodnutie a príslušný spisový materiál prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry preskúmal a skonštatoval, že uznesenie je zákonné a dôvodné,“ povedala Andrea Predajňová, hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry.
Ministerstvo dopravy je zatiaľ pri hodnotení vyšetrovania tendrov opatrné. „Ministerstvo dopravy je súčinné pri poskytovaní podkladov, ktoré sú od nás vyžadované zo strany Európskeho úradu pre boj proti podvodom, nie sme však účastníkmi konania, preto nemôžeme toto vyšetrovanie nijakým spôsobom komentovať a čakáme na oficiálne vyjadrenie z Bruselu,“ povedal hovorca ministra dopravy Martin Kóňa.
Podozrenia z korupcie a kartelovej dohody sa týkali štyroch železničných zákaziek v celkovej hodnote viac ako 650 miliónov eur. Tri z nich boli z obdobia prvej vlády Roberta Fica, keď bol ministrom dopravy Ľubomír Vážny (Smer) a jeden tender prebiehal za druhej Dzurindovej vlády. Brusel nám okrem sporných železničných tendrov vyčíta všeobecne pri eurofondoch aj vysokú mieru chybovosti. Súviselo to s tým, že ministerstvo dopravy pod vedením Jána Figeľa (KDH) v roku 2011 poslalo do Bruselu na preplatenie aj faktúry, ktoré podľa pravidiel únie nie je možné preplácať z eurofondov, teda išlo o neoprávnené výdavky. Brusel poukazoval tiež na problémy v stanovení lehoty na poskytnutie súťažných podkladov v rámci procesu verejného obstarávania. Celkovo tak Brusel definoval tri problémové okruhy s tým, že ak dva z nich vyriešime, tok eurofondov v doprave sa obnoví.
Jeden zo sporných tendrov bola modernizácia trate Zlatovce – Trenčianska Teplá, za ktorú mal štát zaplatiť 244 miliónov eur. Išlo o najväčší tender vyhodnotený už za súčasnej vlády, keď je na čele rezortu dopravy Ján Počiatek. V tendri najskôr Úrad pre verejné obstarávanie dvakrát vylúčil najlacnejšiu ponuku od Skansky a po podpise zmluvy medzi Železnicami SR a druhou firmou v poradí, ktorou bola TSS Grade, rozhodol tendrový úrad o opätovnom prehodnotení predložených ponúk. Železnice verdikt napadli na súde.
Viac ako ročné vyšetrovanie sa okrem trate Zlatovce – Trenčianska Teplá týkalo projektov obnovy koľají medzi Piešťanmi a Novým Mestom nad Váhom za 116 miliónov eur, Novým Mestom nad Váhom a Zlatovcami v hodnote 264 miliónov eur, modernizácie trate od Žiliny po Krásno nad Kysucou v sume 153 miliónov eur a výstavbe zriaďovacej stanice Žilina – Teplička za 123 miliónov eur.
Priebežné žiadosti o platby na preverované železničné stavby boli od začatia vyšetrovania pozastavené. Ak by sa potvrdilo, že pri železničných projektoch došlo k nelegálnym praktikám, museli by sme všetky dosiaľ prijaté peniaze z Európskej únie vrátiť naspäť do európskeho rozpočtu.
Na údajnú kartelovú dohodu pri železničnej zákazke na modernizáciu trate Žilina – Krásno nad Kysucou upozorňovali anonymné listy nielen naše orgány činné v trestnom konaní, ale aj tie európske. Zhotoviteľom je v tomto prípade konzorcium na čele s Doprastavom. Združenie ponúklo v súťaži zmodernizovať trať za 153,64 milióna eur, pričom predpokladaná cena stavebných prác bola na úrovni 154,47 milióna eur.
Podozrenia Bruselu z korupcie smerovali aj k ďalšej trati na Považí, od Nového Mesta nad Váhom po Zlatovce, kde sa náklady na jej modernizáciu pohybujú vo výške 260 miliónov eur. Minister dopravy Ján Počiatek len nedávno potvrdil, že Brusel nám na túto trasu prispeje 195 miliónmi eur.
Terajšie vedenie ministerstva dopravy už pripravilo pre eurokomisárov katalóg rizík. Ide o akési prevenčné opatrenia, akými chce krajina zabrániť sporným otázkam v budúcich rokoch. Katalóg rizík zašle rezort dopravy do Bruselu v júni a očakáva sa, že v lete by malo prísť odblokovanie platieb pre Operačný program Doprava. Zastavené boli zatiaľ dve platby v celkovej sume 44 miliónov eur. Ak by sa však problémy nepodarilo odstrániť, stopku by dostali aj ostatné žiadosti o platbu, ktoré by sme následne do Bruselu poslali.
Financovanie projektov, kde sa výška stavebných nákladov v niektorých prípadoch pohybuje v stámiliónoch eur, síce eurokomisári schvália aj pri zastavených platbách, ale kedy by sa poslali peniaze na ich výstavbu nevedno. V Bruseli je momentálne šesť investične veľkých projektov v celkovej hodnote za viac ako 700 miliónov eur a čakajú na schválenie. Je to stavba diaľnice D1 Fričovce – Svinia (115 miliónov eur), Jánovce – Jablonov (60 miliónov eur), Dubná Skala – Turany (137 miliónov eur), stavba rýchlostnej cesty R4 Košice – Milhosť (78 miliónov eur) a dva železničné projekty na modernizáciu trate od Trenčianskej Teplej až po Púchov spoločne za 380 miliónov eur.
"Európska komisia môže vyhodnocovať a rozhodovať o veľkých projektoch aj napriek tomu, že v tejto chvíli sú platby v operačnom programe prerušené,“ dodáva Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.