Prísľub má už ministerstvo dopravy, ktoré čaká na oficiálne stanovisko. Brusel pôvodne namietal, že intenzita dopravy v regióne diaľnicu nevyžaduje. Najnovšie analýzy však úradníkov napokon presvedčili.
Svoju úlohu pri kladnom postoji mohli zohrať aj ďalšie okolnosti. Vláda apelovala, že Slovensko na rozdiel od iných krajín nežiada výnimky pri znižovaní deficitu a za to požaduje lepší prístup k eurofondom. Kysucká diaľnica dostala navyše v Bruseli zelenú práve v čase, keď Slovensko zasiahli povodne a špekuluje sa o tom, či sa nebudeme uchádzať v únii o regionálnu pomoc.
Úsek zo Svrčinovca po Skalité má 12 kilometrov a náklady naň sa odhadujú na 365 miliónov eur. Na výstavbu diaľnice sa momentálne cez verejné obstarávanie hľadá staviteľ. Následne prídu na rad aj ďalšie úseky severnej D3, tak aby sa v roku 2019 dalo zo Žiliny pokračovať diaľnicou až do Poľska, kde sa už buduje nadväzujúca štvorprúdovka. V rovnakom čase by sa už od Žiliny malo plynule ísť ďalej po diaľnici D1 aj smerom na východ.
To, že diaľnica D3 začína získavať v Bruseli podporu, nedávno naznačil aj minister dopravy Ján Počiatek. "Predstavitelia Európskej komisie prisľúbili Slovensku svoju plnú podporu pri spracovaní kľúčových dokumentov potrebných na výstavbu a prefinancovanie diaľnice D3 z európskych fondov,“ povedal Počiatek po tom, čo za úsek do Poľska loboval u komisárov.
Podľa rezortu dopravy argumentoval minister Počiatek tým, že v trojuholníku priemyselných centier Žilina – Ostrava – Katovice dnes žije osem miliónov ľudí a dobudovanie tejto cesty má veľký potenciál zlepšiť ich život aj konkurencieschopnosť celého regiónu. Diaľnica tak bude mať významný vplyv na rozvoj priemyslu.
Po diaľnici medzi Svrčinovcom a Skalitým dlho volajú miestne obce, ktoré si aspoň vybojovali zákaz vstupu kamiónov nad 7,5 tony na cestu prvej triedy I/12. Podľa starostov je cesta na takúto prepravu nevhodná a v niektorých miestach by sa kamióny ani neobišli. Najlepším riešením je preto podľa nich diaľnica. Posledné čísla intenzity dopravy hovoria o tom, že medzi Čadcou a Skalitým sa premelie 14-tisíc áut denne a medzi Skalitým a Svrčinovcom 3-tisíc.
Diaľničiari vypracovali pre Brusel aktualizované údaje o množstve áut a vodičov sa pýtali, odkiaľ idú a kam majú namierené. "Dopravný model, ktorý má podrobne spracovať, aké budú intenzity dopravy na novovybudovanej diaľnici D3 po jej dobudovaní aj na poľskej a českej strane, sa v súčasnosti spracováva,“ tvrdí hovorca ministra dopravy Martin Kóňa.
Diaľničný úsek však rozhodne nebude ľahké postaviť. "Geologická stavba územia sa vyznačuje náročnými inžiniersko-geologickými a hydrogeologickými podmienkami. Budúca diaľnica prechádza v prevažnej časti trasy cez územia s možným výskytom zosuvov rôzneho tvaru a veľkosti. Dané geologické podmienky si vyžadujú dôkladné konštrukčné riešenie, ktoré sa nezaobíde bez tunelových stavieb a náročných mostových riešení,“ vraví Štefan Šedivý, výskumný pracovník z Výskumného ústavu dopravného.
Aj preto sa diaľnica dvakrát zavŕta do kopcov a postavia sa tu dva tunely – Svrčinovec (445 metrov) a Poľana (898 metrov). Tento úsek sa zrejme začne stavať na jeseň tohto roka. Potom príde na rad vyše desaťkilometrová diaľnica medzi Kysuckým Novým Mestom a Oščadnicou za 293 miliónov eur. Výstavba najpotrebnejšieho úseku diaľnice D3 medzi Čadcou a Svrčinovcom je naplánovaná na začiatok apríla 2014. Táto štvorprúdovka bude síce po postavení merať len necelých šesť kilometrov, odľahčí však priľahlú cestu prvej triedy od ťažkej nákladnej dopravy. Za túto diaľnicu zaplatí štát vyše 195 miliónov eur a autá po nej po prvý raz prejdú začiatkom roka 2017.
Ako posledné do skladačky diaľnice D3 zapadnú úseky okolo Žiliny. Štvorkilometrový severný obchvat mesta a nasledujúca desaťkilometrová diaľnica medzi Žilinou a Kysuckým Novým Mestom sa majú dokončiť na jar roku 2019.
Schválenie financovania diaľnice z eurofondov je tak jasným signálom, že nedávno zastavené platby z Operačného programu Doprava nebránia tomu, aby sa ďalšie peniaze na dopravné projekty odklepli.
Eurokomisári vyšli krajine v ústrety aj pri čerpaní eurofondov a schválili zmenu nariadenia, ktoré poskytne Slovensku rok navyše na čerpanie eurofondov z aktuálneho programového obdobia. Zmenu ešte musí schváliť Európsky parlament. Inak by hrozilo, že z eurofondového balíka 1,25 miliardy eur by prepadlo viac ako 300 miliónov. Opatrenie by sa malo týkať aj fondov na rok 2012, z ktorých sme mali do konca roka 2014 dočerpať 1,63 miliardy eur. Rok navyše dostalo okrem nás len Rumunsko.