Nižší deficit znamená nižšie zadlžovanie budúcich generácií. Cieľ pravidelne spomína premiér či minister financií. Popri výpadkoch daní je najnovším dôvodom obáv nová metodika vykazovania deficitu a dlhu, na ktorú od jesene 2014 prechádza európsky štatistický úrad Eurostat.
Nová metodika môže zvýšiť Slovensku deficit za tento rok o 0,3 až 0,5 percenta hrubého domáceho produktu, a taktiež zvýšiť dlh o 3 percentá HDP. Čisto teoreticky sa môže podľa Ľudovíta Ódora z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť stať, že na jar 2014 bude Slovensko vyradené z procedúry nadmerného deficitu, z ktorou sú spojené napríklad drahšie pôžičky či možné sankcie od Bruselu, a na jeseň už Európska komisia krajinu zaradí naspäť. Metodika preto so sebou môže priniesť potrebu dodatočných opatrení, aj keď ešte nie je úplne jasné ako Eurostat k hodnoteniu pristúpi.
„Ministerstvo financií nešpekuluje nad návrhmi, ktoré nie sú schválené a sú v procese rokovaní,“ reagoval včera hovorca rezortu Radko Kuruc.
Eurostat zvažuje, že do metodiky posudzovania dlhov zahrnie napríklad straty štátnych nemocníc a železníc, ktoré nie sú súčasťou vykazovaného deficitu. Deficit by sa tiež už neznižoval oslabovaním druhého penzijného piliera, keďže to vyvoláva potrebu opatrení do budúcnosti.
Vláda sa Bruselu zaviazala, že tento rok zníži deficit verejných financií na 2,9 percenta HDP. Schodok za prvý polrok zatiaľ dosiahol 1,665 miliardy eur a na celý rok je naplánovaný na úrovni 3,085 miliardy eur. V budúcom má byť deficit 2,6 percenta HDP.
„Nejde o nový koncept metodiky, ale len o lepšie meranie už existujúcich veličín. V zásade sa nemení ani profil hotovostného splácanie dlhu, čo najviac zaujíma finančné trhy. Preto sa nedá predpokladať, že pre metodickú zmenu by trhy ,tolerovali' vyššiu zadlženosť ako doteraz,“ tvrdí Ódor na svojom blogu. Kvalitnejšie dáta by teoreticky mohli spustiť podľa neho niektoré sankcie, ktoré vyplývajú z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti skôr, ako sa to predpokladá v rozpočte.
Verejný dlh Slovenska pritom tento rok už prekročil prvú hranicu, momentálne je na 52,1 percenta výkonu ekonomiky. Ak by vláda zadlžovala ďalej, museli by si politici zmraziť platy, následne by sa im presne nastavili výdavky, ďalej by museli mať vyrovnaný rozpočet. Ak by dlh dosiahol až 60 percent, vláda by musela požiadať parlament o dôveru. <pe>