Štát nalial do Kúpeľov Sliač 1,5 milióna

Štát nedávno vynaložil na udržanie 150 pracovných miest v sliačskych kúpeľoch celkovo 1,5 milióna eur. Zariadeniu, v ktorom má väčšinový podiel štátny Fond národného majetku, totiž vraj hrozil konkurz.

15.07.2013 20:00 , aktualizované: 16.07.2013 08:00
Kúpele Sliač, Palace Foto: ,
Kúpele Sliač
debata (23)

Vedenie kúpeľov má tiež vypracovať plán ozdravenia zariadenia. „Od týchto krokov Fond národného majetku očakáva, že pomôžu ozdraveniu spoločnosti Kúpele Sliač, k opätovnému naštartovaniu činnosti spoločnosti, ako aj k revitalizácii kúpeľov v regióne,“ zdôvodnila hovorkyňa fondu Miriam Žiaková.

Kúpele sa zameriavajú najmä na zlepšovanie obehového ústrojenstva. Podľa šéfa kúpeľov Jozefa Udiča je hroziaci konkurz dôsledkom veľkej konkurencie medzi kúpeľmi. „Pohybovým aparátom sa na Slovensku zaoberá šesť zariadení. Jedným z podstatných dôvodov bola aj zmena indikačného zoznamu, keď mnoho pacientov bolo preradených zo skupiny A do skupiny B,“ podotýka Udič. V skupine¤B si už ľudia na rozdiel od skupiny¤A platia a to za stravu a ubytovanie. Jedným dychom však Udič dodal, že hospodárenie ovplyvnili aj účtovné operácie z minulosti. „V areáli je rozostavaná budova ešte z roku 1984, ktorá bola odpísaná. V neposlednom rade je dôležitý aj fakt, že dvadsať rokov sa do kúpeľov neinvestovalo,“ podotkol šéf Kúpeľov Sliač.

To všetko viedlo k tomu, že zariadenie v roku 2011 podľa Udiča začalo tvoriť prevádzkovú stratu. Vlani sa podľa Udiča výška hotovostnej straty zvýšila na úroveň 600-tisíc eur. Okrem liečivej vody a príjemného kúpeľného prostredia sa v minulosti dostali kúpele do povedomia viacerými súdnymi spormi. Udič v súčasnosti o žiadnych nevie. Je však možné, že pokračujú za hranicami Slovenska.

Viliam Soboňa, minister zdravotníctva z prvej Mečiarovej vlády, totiž v roku 1995 časť akcií kúpeľov sprivatizoval. Prvá Dzurindova vláda o štyri roky neskôr privatizáciu zrušila a následne sa Soboňa súdil s Fondom národného majetku. Soboňa totiž získal v roku 1995 Kúpele Sliač a Kováčová za 151 miliónov korún na splátky. Štát po nástupe Dzurindovej vlády v roku 1999 zmluvu zrušil pre neplnenie podmienok.

Spor prebiehal na viacerých justičných úrovniach. Právnici fondu odpovedali žiadosťou o výmaz Soboňovej firmy Corvas z obchodného registra z dôvodu nemajetnosti firmy. Uspeli a spoločnosť Corvas bola z registra vymazaná.

Firma sa však proti rozhodnutiu konkurzného bystrického súdu po vyše roku odvolala na Najvyšší súd, ktorý následne výmaz zrušil. Podľa Ústavného súdu to však bolo v rozpore s ústavou. Ústavný súd totiž upozornil, že podľa vtedajšieho zákona o konkurze sa mohli odvolať len navrhovatelia, ktorými boli fond a samotné Kúpele Sliač a Kováčová. Corvas obom subjektom dlhoval niekoľko miliónov korún. Ústavný súd po zrušení verdiktu Najvyššieho súdu mu vec vrátil. Súdy sú viazané nálezom Ústavného súdu a jeho nosnými dôvodmi, čo priznal aj samotný Najvyšší súd. Soboňa v roku 2008 Pravdu odkázal na svojho právnika Tibora Piršla, ktorý tvrdenia sčasti odmietol. Fakt však je, že vlani bola firma Corvas z registra vymazaná.

Nie je ale jasné, či je spor ukončený. Soboňa sa totiž mohol obrátiť aj na Európsky súdny dvor v Štrasburgu. Či to spravil, v súčasnosti nie je jasné. Aktuálne vyjadrenie Soboňu sa totiž denníku Pravda získať nepodarilo.

Po vymazaní Corvasu chcela Radičovej vláda zariadenie sprivatizovať. Fond národného majetku očakával, že za akcie by mohol dostať 1,8 milióna eur. Druhá Ficova vláda po nástupe privatizáciu stopla.

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #Kúpele Sliač #dotácia #Jozef Udič #Viliam Soboňa