Podľa Európskeho bankového úradu bankár pôsobiaci v oblasti investícií do cenných papierov na Slovensku zarobil v roku 2011 dva milióny eur. Názov banky zverejnený nebol. Spomedzi ľudí v zamestnaneckom pomere ide o doteraz najvyšší zárobok na Slovensku.
Takúto mzdu podľa informácií Pravdy nepoberá ani šéf jedného z najväčších telekomunikačných operátorov v krajine. Nižšie platy majú aj šéfovia IT firiem, výrobných súkromných či štátnych podnikov, či najvyšší politici. Slovensko malo pritom v roku 2011 až dvoch bankových milionárov. Druhý manažér pôsobil v sfére obchodných činností a zarobil za rok 1,6 milióna eur. Na porovnanie, priemerný plat v krajine bol vlani 805 eur mesačne.
Banky v tom nevidia problém. „Personálna politika, pracovná náplň a odmeňovanie zamestnancov bánk sú plne v kompetencii manažmentu bánk a ich akcionárov,“ reagovala Monika Klobušická, hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie. Príliš vysoké zisky bankárov bez ohľadu na prosperovanie celej ekonomiky boli však jedným zo spúšťačov súčasnej finančnej krízy. Aj preto sa už európski politici dohodli, že od januára 2014 sa vysoké platy obmedzia.
„Na Európskej úrovni sme sa tento rok dohodli na obmedzení odmien pre bankárov, ktoré nebudú môcť prekročiť výšku ich ročného platu. V prípade súhlasu veľkej väčšiny akcionárov môže výška odmeny dosiahnuť dvojnásobok základnej mzdy,“ spresnil hovorca ministerstva financií Radko Kuruc.
Podobne v referende hlasovali aj Švajčiari. Až 68 percent z nich sa vyslovilo za to, aby akcionári získali väčšie práva a mohli vetovať návrhy odmien pre vedúcich pracovníkov podnikov či zakázať vyplatenie vysokého odstupného pre odchádzajúcich manažérov. Podiel hlasujúcich, ktorí vyjadrili súhlas s „návrhom proti zlodejčine,“ bol jedným z najvyšších v histórii krajiny. Na rozdiel od bruselskej iniciatívy sa však švajčiarske referendum netýkalo len bánk, ale všetkých firiem so sídlom vo Švajčiarsku.
Na druhej strane slovenské finančné domy aj v ťažkých ekonomických časoch vykazujú ziskovosť a mimoriadnymi odvodmi prispievajú na plátanie štátnej kasy. V porovnaní so zahraničím na Slovensku tiež nejde o až také vysoké platy, keď napríklad šéf celého koncernu Volkswagen Martin Winterkorn zarobil predvlani 17,46 milióna eur. Bývalý šéf talianskej UniCredit Alessandro Profumo zase z banky odišiel s odstupným vo výške 40 miliónov eur.
Celkovo bolo v EÚ v roku 2011 vyše 3-tisíc bankárov s príjmom nad milión eur. Zaujímavosťou je, že z okolitých krajín bolo najviac takýchto boháčov v krachujúcom Maďarsku. V oveľa väčšom Poľsku boli „len“ štyria, kým v Českej republike nemali žiadneho spomínaného bankára. Európsky bankový úrad nezverejnil konkrétne mená finančných domov, v ktorých vrcholoví manažéri zarábajú viac ako milión eur ročne. Podľa odborníkov mohli na Slovensku nad milión eur ročne zarobiť len manažéri pochádzajúci zo zahraničia alebo spolumajitelia.
„Mnohí vrcholoví predstavitelia bánk totiž prichádzajú na slovenský trh zo zahraničia s dlhoročnými skúsenosťami, a preto sa ich odmeňovanie neriadi iba "slovenskými pomermi“, ale v značnej miere aj globálnou platovou úrovňou na danej pozícii. Ročný plat presahujúci milión eur je tak reálny aj u nás, no drvivá väčšina bankárov naň nedosiahne," uviedol Július Mráz, člen predstavenstva personálnej agentúry McROY Slovakia. Teoreticky by tak mohlo ísť o manažérov z najväčších slovenských bánk či bánk špecializujúcich sa na výnosnejšie, ale zároveň rizikovejšie operácie.
Ďalšou možnosťou je, že by sa pre takúto vysokú formu odmeny rozhodol jeden z majiteľov menších slovenských bánk. „Vzhľadom na veľkosť slovenského Asset managementu (podielové fondy, pozn. red.) sa mi odmena v miliónoch eur zdá neadekvátna. Môže tak byť, že si ju vyplatil niekto, kto je v banke aj priamo majetkovo angažovaný,“ povedal Vladimír Dohnal, riaditeľ Symsite Research.
Rok 2011 bol z pohľadu ziskovosti bánk pomerne priaznivý, keď čistý zisk sektora dosiahol 674 miliónov eur, čo predstavuje medziročný nárast 34 percent. „Pozitívny vplyv mal najmä pokles tvorby opravných položiek na úvery klientom a nárast úrokových výnosov z podnikového sektora,“ zhodnotil v analýze finančného sektora Marek Ličák z Národnej banky Slovenska.
Anketa: Kto by mal zarábať najviac?
Katarína Kováčová, dôchodkyňa, Bratislava. V zdravotníctve by mali mať najlepšie platy, napríklad chirurgovia. Šéfovia sú potrební, ale keď tam riaditeľ týždeň nie je, ani to nikto nezbadá. Dobré platy by mali mať aj poľnohospodári, tí sú dosť podceňovaní.
Adam, študent, Šaľa. Lekári by mali zarábať najviac. Potom záleží od funkcie, viac by mali mať tí, ktorí sa denne starajú o pacientov, lebo si to najviac zaslúžia.
Andrea Botíková, vysokoškolská pedagogička, Trnava. Zdravotné sestry. Ich práca je nedocenená. Pracujú fyzicky aj psychicky, cez sviatky, počas víkendov. Manažérske funkcie sú tiež potrebné a majú byť finančne dobre ohodnotené, ale na rozdiel od sestier robia len psychicky.
Robert Vecel, manažér, Martin. Môže to byť akákoľvek práca. Keď si človek tie peniaze zaslúži, nech najviac zarobí aj robotník. Pokojne by mohol mať najvyšší zárobok učiteľ alebo manažér štátneho podniku, ak to bude mať efekt pre tento štát.
Marián Dunaj, výsluhový dôchodca, Prešov. Záchranári, hasiči. Ľudia, ktorí sú v nasadení 24 hodín denne, zachraňujú životy. Tých treba adekvátne ohodnotiť. Viac peňazí by malo ísť aj do školstva a štátnym úradníkom by malo byť nadelené podľa zásluh.
Ema, nezamestnaná, Prievidza. Ťažko povedať. Určite treba dať možnosť lepšie zarobiť robotníkom, nech sa tá slovenská ekonomika rozhýbe. Boli by motivovaní, išli by do práce s radosťou.