Tritisíc ľudí si vydýchlo, hlinikáreň zostáva

Lacnejšie energie sa stali kľúčom k tomu, aby na Slovensku zostali najväčšie fabriky a prichádzali aj nové investície.

18.07.2013 11:49 , aktualizované: 19.07.2013 08:30
Slovalco Foto:
Slovalco
debata (9)

Ukázalo sa to nedávno pri udržaní amerického oceliarskeho gigantu U.S. Steel v Košiciach a najnovšie aj v prípade žiarskeho výrobcu hliníka spoločnosti Slovalco. Investor vo štvrtok potvrdil predbežnú dohodu na novom 8-ročnom kontrakte na nákup elektriny so Slovenskými elektrárňami.

Slovalco dostalo v zmluve zľavu oproti dlhodobým trhovým cenám. O zmluve sa rokovalo niekoľko mesiacov a firma upozorňovala, že bez priaznivých cien elektriny môže skončiť, keďže elektrina je pri výrobe hliníka kľúčová. Slovalco dáva v regióne s takmer 17-percentnou nezamestnanosťou priamo alebo nepriamo prácu pre 3-tisíc ľudí.

Zmluvu s elektrárňami fabrika podpísala až po tom, čo sa štát zaručil, že ceny elektriny pre firmy by mali cez úpravu regulovaných poplatkov od januára budúceho roka klesnúť asi o desať percent. „Dohoda je prvým krokom k zabezpečeniu celkového rámca, ktorý umožní Slovalcu pokračovať vo výrobe,“ oznámila včera nórska spoločnosť Hydro, ktorá je väčšinovým akcionárom hlinikární.

Nóri však upozornili, že očakávajú ešte zabezpečenie ďalších dôležitých bodov. Kritizujú, že Slovalco platí viac ako sedem miliónov eur do štátneho jadrového fondu, v ktorom sa zbierajú peniaze na pohreb jadrových elektrární. Minister hospodárstva Tomáš Malatinský už fabrike sľúbil ústupky.

Odvod do jadrového fondu je vo výške troch centov z každej kilowatthodiny a takto sa podniky, ale aj domácnosti ročne skladajú asi na 70 miliónov eur. Minister sľúbil, že sa stanoví horný limit platieb pre veľkoodberateľov. Slovalco tak zrejme bude do fondu platiť menej, otázne však je, či ostatní odberatelia nebudú potom platiť viac. Celkové ceny by sa v každom prípade mali od januára znížiť pre podniky aj domácnosti.

Generálny riaditeľ Slovalca Milan Veselý poukázal včera na to, že je potrebná dohoda aj na poplatkoch za prenos elektriny a tiež odvodoch do jadrového fondu. „Na túto tému rokujeme s príslušnými ministerstvami a vládou SR, veríme, že sa nám podarí dospieť k pozitívnemu výsledku a výrobu v Slovalcu udržať. Problém však zatiaľ vyriešený nie je, aj keď oceňujeme snahu vlády zlepšiť konkurenčnú pozíciu slovenského priemyslu aj úpravou poplatkov súvisiacich so spotrebou elektrickej energie,“ dodal Veselý.

Slovalco, v ktorom menšinový podiel popri Nóroch vlastní finančná skupina Penta, na základe novej zmluvy bude platiť viac ako doteraz, keďže končiaci sa 20-ročný kontrakt s elektrárňami dával fabrike širšie možnosti. Elektrárne roky tvrdili, že zmluva bola pre ne nevýhodná a problém sa riešil aj pri privatizácii podniku. Nová dohoda o zámere uzavrieť zmluvu na dodávku elektriny by mala zohľadňovať vývoj cien elektriny v uplynulom období.

Dohodu potvrdili aj Slovenské elektrárne. „Nová zmluva by mala upraviť dodávky elektriny pre hlinikáreň v celkovom objeme 19 TWh na obdobie 8 rokov od januára 2014,“ povedala hovorkyňa elektrární Janka Burdová. Elektrárne, v ktorých väčšinový podiel má v rukách taliansky Enel a menšinový 34-percentný balík akcií slovenský štát, tvrdia, že pri dohode zohrali úlohu aj ďalšie aspekty. „Dohoda odráža snahu Slovenských elektrární podporovať strategickú sociálno-ekonomickú úlohu Slovalca, kľúčového zamestnávateľa v regióne Žiaru na Hronom,“ dodala Burdová.

Štát pomôže Slovalcu, ako aj ďalším firemným odberateľom elektriny tým, že cez regulačné opatrenia zlacní prenos elektriny. A to vďaka peniazom, ktoré sa získajú od výrobcov elektriny cez poplatok za prístup k sieťam. Regulačný úrad na čele s Jozefom Holjenčíkom mieni zaviesť poplatok vo výške 50 centov za každú vyrobenú megawatthodinu. Elektrárne poplatok kritizujú a tvrdia, že sa tým ohrozí výroba elektriny v elektrární Vojany. Tepelné elektrárne už aktuálne ohrozuje krízou spôsobený pokles trhových cien elektriny. Spor však môže mať súdnu dohru.

Podpora v oblasti energetiky zohrala nedávno významnú úlohu aj pri presvedčovaní amerického U.S. Steelu, aby nepredal svoju oceliareň v Košiciach. Oceliarne dávajú prácu pre 13-tisíc ľudí. Investorovi napokon kabinet ponúkol dotácie za elektrinu vyrobenú v podnikovej elektrárni v sume 14,8 milióna eur ročne. Podporu bude môcť košický závod čerpať 15 rokov. U.S. Steel sa následne zaviazal, že na Slovensku zostane ďalších najmenej päť rokov. Podpora sa bude vyplácať tak, že podnik bude vo zvýšenej miere vyrábať dotovanú elektrinu z hutníckych odpadových plynov. Na podobné takzvané zelené dotácie sa skladajú odberatelia prirážkou vo výške asi dva centy z každej spotrebovanej kilowatthodiny elektriny. Nová podpora pre U.S. Steel však nemá viesť k zdražovaniu, keďže dotácie v rovnakom čase majú skončiť pre iné firmy.

Okrem hutníctva či výroby hliníka štát cez úľavy podporuje aj ďalšie sektory. Napríklad automobilky na Slovensko prišli po prísľube daňových úľav. Na druhej strane však silné odvetvia ťahajú ekonomiku aj zamestnanosť.

Ukazuje sa však, že ak by štát neposkytoval firmám dotácie napríklad na energie, investori môžu odísť do krajín, kde takúto podporu dostanú. Napríklad v Nemecku sú firmy oslobodené od spomínaných zelených prirážok, na ktoré sa tam skladajú len domácnosti. Tento prístup aktuálne preveruje Brusel ako neoprávnenú štátnu pomoc. Podobných dotácií v zahraničí je však viac. Vyspelejšie štáty tak firmám kompenzujú napríklad vyššie náklady na platy zamestnancov oproti krajinám, ako je napríklad Slovensko.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba