Podľa aktuálnej správy európskeho štatistického úradu Eurostat totiž v prvom kvartáli tohto roku stúpol na 54,9 % výkonu ekonomiky. Za prvé tri mesiace tohto roka tak jeho pomer k hrubému domácemu produktu stúpol o 2,7 percentuálneho bodu. Medziročne bol verejný dlh krajiny vyšší až o 8,5 % hrubého domáceho produktu.
Slovensko tak stále patrí k štátom, ktoré majú v rámci Európskej únie relatívne nižšie dlhy a naďalej sa drží pod priemerným dlhom eurozóny aj Európskej únie ako celku. Negatívnejšou správou je však tempo, akým slovenský verejný dlh v posledných mesiacoch stúpa. V medziročnom porovnaní totiž rástol verejný dlh na Slovensku v porovnaní k výkonu ekonomiky šiestym najrýchlejším tempom v rámci únie. Rýchlejšie dlh rástol iba problémovým krajinám, ako sú Grécko, Írsko, Španielsko, Portugalsko a Cyprus.
Väčšinu verejného dlhu Slovenska tvorili vydané štátne cenné papiere, ktorých podiel na hrubom domácom produkte predstavoval 48,7 %. Ostatné pôžičky sa na verejnom dlhu krajiny podieľali objemom vyše 6 % výkonu ekonomiky. Zahraničná pomoc, do ktorej sa Slovensko zapojilo v rámci boja proti dlhovej kríze v eurozóne, sa na výške dlhu podieľala 2,2 % hrubého domáceho produktu. V nominálnom vyjadrením verejný dlh Slovenska v sledovanom období predstavoval takmer 39,4 mld. eur.
Slovenská vláda pritom v aktuálnom Programe stability, ktorý zasielala na posúdenie do Bruselu, plánuje v tomto roku udržať verejný dlh pod hranicou 55 % vo výške 54,8 % hrubého domáceho produktu. V ďalších rokoch by však mal dlh stúpnuť na vyše 56 % a znižovať by sa mal začať až v roku 2016, kedy sa očakáva na úrovni 55,9 % výkonu ekonomiky.
Hranica 55 % je pritom už treťou hranicou ústavnej dlhovej brzdy. Jej prekročenie by znamenalo, že rezort financií by musel viazať 3 % výdavkov z rozpočtu, zablokovala by sa rezerva vlády a premiéra a zároveň by kabinet musel predložiť rozpočet bez medziročného rastu výdavkov. Rovnako by si nemohli rast výdavkov v rozpočtoch naplánovať ani samosprávy. Už pri prekročení 53-percentnej hranice pritom kabinet musí na rokovanie parlamentu predložiť návrh opatrení, ktorými sa má dlh znížiť a zároveň sa zmrazia platy členov kabinetu.
Prvú 50-percentnú hranicu dlhovej brzdy pritom slovenský verejný dlh prekročil už v minulom roku. Vyplývala z toho povinnosť pre rezort financií predložiť do Národnej rady SR správu o tom, prečo dlh stúpol a čo vláda navrhuje na jeho zníženie. Minister financií Peter Kažimír si túto povinnosť splnil listom zaslaným predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi. Opozícia však žiadala širšiu diskusiu na túto tému a zvolala mimoriadnu schôdzu parlamentu, kde jej však poslanci vládneho Smeru neodsúhlasili program. Opozícia však tvrdí, že mimoriadnu schôdzu k verejnému dlhu sa pokúsi zvolať opäť na jeseň.