Štát si dohodol možnosť kúpiť časť SPP, ktorá predáva plyn pre domácnosti, v čase, keď nemeckí a francúzski privatizéri akcie predávali českému Energetickému a průmyslovému holdingu. Malatinský vstup štátu do SPP už teraz nepovažuje za dobrý krok. „Dosť veľká skupina ľudí, ktorí do toho majú čo hovoriť, si myslí, že matku by sme nemali kúpiť a mali by sme štruktúru nechať tak, ako to je,“ vyhlásil pre Pravdu šéf hospodárskeho rezortu a dodal, že podobný názor má aj on.
Premiér Robert Fico si od prevzatia SPP sľuboval stabilnejšie ceny plynu. Zahraniční vlastníci často žiadali o zdraženie plynu, ktoré posudzoval regulačný úrad. Ak by štát SPP neprevzal, ceny by naďalej kontroloval úrad, a tak by k väčším cenovým skokom tak či tak nemuselo dochádzať. Hovorca premiéra Malatinského slová zatiaľ komentovať nechcel. „Rokovania sú otvorené. Nebudeme sa v tejto fáze k tomu vyjadrovať,“ povedal Erik Tomáš.
Podľa informácií Pravdy z energetického prostredia je hlavným kameňom úrazu príliš veľký objem plynu, ktorý sa SPP v minulosti zmluvne zaviazal z Ruska odoberať pod hrozbou pokuty. Konkrétne má ísť zhruba o dve miliardy kubíkov plynu ročne, ktoré musia plynári zaplatiť aj v prípade, ak ich neodoberú. Kontrakt z Ruska dáva plynárom garanciu stability dodávok, ale na druhej strane obmedzuje možnosti podniku na nákup lacnejšieho plynu na krátkodobých trhoch.
„Na rozhodnutia vplývajú aj rokovania s ruskou stranou, ktoré sa čoskoro majú skončiť,“ komentoval zmluvné záväzky plynárov Malatinský.
Veľa však bude závisieť aj od toho, ako budú pokračovať rokovania Ruska s ostatnými krajinami. V neposlednom rade komplikuje situáciu aj konflikt Ruska s Ukrajinou o platení za plyn. Slovensko je totiž zo strany EÚ tlačené do toho, aby Ukrajine sprístupnilo plyn zo Západu. To by však bolo v protiklade so záujmami ruskej strany.
V súčasnosti vlastní štát iba 51 percent akcií SPP. Zvyšok podielov vrátane manažérskej kontroly má finančník Daniel Křetínský a finančné skupiny J&T i PPF, ktorí ich začiatkom roka kúpili od francúzskych a nemeckých spoločností GdF Suez a E.ON Ruhrgas. Z privatizačných zmlúv však vyplývalo predkupné právo pre Slovensko a ministerstvo hospodárstva chcelo toto ustanovenie využiť. Verdikt mal padnúť ešte počas zimy, neskôr sa však viackrát posúval. V súčasnosti hospodársky rezort tvrdí, že posledné slovo padne do konca septembra.
Ministerstvo financií pod taktovkou Petra Kažimíra už po ohlásení záujmu o ovládnutie cien plynu vyhlásilo, že neodporúča získanie celého podielu v Slovenskom plynárenskom priemysle. Nesúhlas rezortu vyplynul z analýzy, ktorou sa zaoberala vláda v súvislosti s rokovaním o prevode akcií francúzskych a nemeckých privatizérov SPP na český Energetický a průmyslový holding. „Kľúčovými dôvodmi, ktoré viedli k takémuto záveru, bol predovšetkým možný negatívny vplyv na deficit a dlh verejnej správy,“ podotkol rezort financií.
Ak by plyn na medzinárodných trhoch zdražel a štát by to nechcel preniesť na občanov, SPP by tvoril stratu. Rezort hospodárstva však tvrdil, že takýto scenár nehrozí. Navyše ceny energií pre domácnosti sú pre súčasnú vládu prioritou. Prípadné zdražovanie by tak mohlo vyvolávať podobné spory, aké v minulosti vznikali medzi vládou a nemeckými i francúzskymi spoluvlastníkmi.
Počas vlády Ivety Radičovej totiž regulačný úrad na čele s Jozefom Holjenčíkom odmietol desiatky žiadostí SPP o zvýšenie cien plynu. V niektorých návrhoch žiadali plynári povolenie zvýšenia poplatkov pre rodiny takmer o tretinu, čo by domácnostiam v nezateplených domoch zvýšilo účty o stovky eur. Šéf úradu odmietnutia zdôvodňoval ekonomickou neopodstatnenosťou. Plynári však tvrdili, že návrhy opodstatnenie majú a ak nebudú prijaté, uvrhnú predaj plynu domácnostiam do straty, a preto sa razantne zmenšia dividendy, ktorých časť dostáva aj štát. Neskôr plynári štát za odmietnutie zdražovania zažalovali. Pri predaji SPP však vláda s novým akcionárom dohodla, že žaloby budú stiahnuté a zároveň tento rok plyn pre rodiny určite nepôjde hore.
Najväčšie zdražovania plynu zažili slovenské domácnosti počas Dzurindových vlád. Počas tohto obdobia sa dobiehal stav, keď za vlád Vladimíra Mečiara ceny plynu vtedy ešte štátny SPP prakticky nemenil, kým v zahraničí pre zdražovanie ropy išli ceny plynu hore.
Kontrakty na odber plynu sú totiž sčasti závislé práve od hodnoty ropy. Poplatky za plyn tak boli v dôsledku toho na konci 90. rokov na Slovensku výrazne nižšie ako v susednom Česku. Neskôr ceny plynu počas vlády Mikuláša Dzurindu presiahli úroveň cien v Česku. Počas prvej vlády Roberta Fica sa ceny plynu opäť takmer vôbec nemenili, ale rapídne zvyšovanie cien ropy na medzinárodných trhoch počas Radičovej vlády opäť zvýšilo výdavky domácností. Za posledný rok sa priemerná hodnota ropy udržiava zhruba na rovnakej úrovni.