Slovensko sa vyhne znižovaniu platov

Desaťtisíce štátnych zamestnancov sa v budúcom roku nemusia obávať, že im poklesnú mzdy. Takýto scenár by totiž nastal, ak by celkový dlh krajiny v roku 2013 prekročil hranicu 55 percent HDP. Podľa posledných údajov delí Slovensko od prekonanie tejto hranice len jedna desatina percenta.

06.08.2013 20:00 , aktualizované: 07.08.2013 08:00
Euro, graf, peniaze Foto:
Ilustračné foto
debata (71)

Zákon o dlhovej brzde v prípade takého nárastu dlhu ministerstvu financií okamžite prikazuje znížiť výdavky rozpočtu o tri percentá. Šetrenie by sa tak zrejme dotklo všetkých štátnych zamestnancov s výnimkou ľudí odkázaných a sociálne dávky a penzistov. Pokles platov v štátnej správe by mohol byť impulzom aj pre súkromný sektor.

V roku prezidentských volieb sa takémuto nepríjemnému šetreniu štát zrejme vyhne znížením hotovostnej rezervy, ktorá je asi vo výške štyroch miliárd eur. „Finančná hotovosť štátu na účte Štátnej pokladnice, ktorú spravuje Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, bude v druhom polroku 2013 prirodzene klesať vzhľadom na očakávané splatné záväzky zo štátnych dlhopisov a krytie schodku štátneho rozpočtu,“ povedal hovorca ministerstva financií Radko Kuruc. V účtovníctve sa pokles hotovosti štátu prejaví znížením vládneho dlhu Slovenskej republiky pod 55 percent HDP.

O vážnosti situácie svedčia posledné údaje z Eurostatu, podľa ktorých za prvé tri mesiace tohto roku dosiahol dlh Slovenska 39,352 miliárd eur, čo je 54,9 percenta HDP. „Hotovostná rezerva navýšila dlh o zhruba 2,8 percenta,“ povedal analytik Tatra banky Juraj Valachy. Príliš veľká hotovostná rezerva má negatíva v tom, že každé požičané euro slúžiace na vytvorenie hotovostnej rezervy musí štát investorom vrátiť aj s úrokmi. Navyše Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity dokáže hotovostnú rezervu bezpečne uložiť len v Európskej centrálnej banke za úroky blízke nule.

„Teoreticky, pokiaľ by sme použili úrokovú sadzbu 1,5 %, tak rezerva na úrovni 2,7 miliardy eur nás stojí ročne 40 miliónov eur,“ vypočítal Valachy. Pozitíva rezervy sú, že ak si teraz požičiame lacno do rezervy, eliminujeme riziko, že koncom roka peniaze zdražejú.

Analytici sa viac prikláňajú k zachovaniu finančnej rezervy na súčasnej úrovni, teda okolo hodnoty deviatich percent v porovnaní k celkovému dlhu Slovenska.

"Domnievame sa, že zníženie rezervy by znížilo stabilitu financovania,“ uviedol Valachy. Štátu by totiž peniaze mohli chýbať v prípade zamrznutia finančných trhov, keď by Slovensku pre problémy v eurozóne nechcel požičať žiadny investor. Naposledy takáto situácia pre obavy o budúcnosť eura nastala koncom roku 2011.

Jedným zo špecifík slovenského financovania dlhu je, že väčšina cez dlhopisy požičaných peňazí má splatnosť začiatkom roka. „Likvidná rezerva sa teda môže zdať ako príliš veľká, no v skutočnosti má len Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity nachystané peniaze na vyplatenie investorov,“ pokračoval Robert Prega, hlavný analytik Tatra banky.

Štát sa pritom paradoxne koncom roka potrebuje zbaviť čo najviac hotovosti, aby celkový dlh neprekročil hranicu 55 percent HDP a riešením môže byť predčasné skúpenie časti dlhopisov splatných v úvode roka 2014.

Ďalšou možnosťou je v budúcnosti prestať smerovať splatnosť väčšiny cenných papierov do úvodu roka. Tak ako to je dnes napríklad pri jednom zo štátnych dlhopisov, ktorý bol emitovaný v 8 tranžiach s priemernou sumou 188 miliónov eur počas obdobia január 2009 až marec 2010.

„Celá emitovaná suma, to je 1,5 miliardy eur, je splatná naraz v januári 2015 a práve tento nesúlad je dôvodom, prečo si Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity musí tvoriť rezervu na splátky dlhopisov,“ uzavrel Prega. Podľa analytikov sa presmerovanie splatnosti väčšiny dlhopisov bližšie k jeseni dá uskutočniť až v priebehu niekoľkých rokov.

© Autorské práva vyhradené

71 debata chyba
Viac na túto tému: #šetrenie #platy