Myšlienku výstavby Vodného diela Bratislava – Pečenský les, ktoré by sa nachádzalo zrejme medzi mostom Lafranconi a ostrovom Sihoť, otvorilo ministerstvo hospodárstva v návrhu novej energetickej politiky. Nezáväzným koncepčným dokumentom sa bude na jeseň zaoberať vláda. Projekt sa dostal na stôl, keďže rakúska strana dlhodobo odmieta postavenie vodného diela Wolfsthal a Slovensko podobne ako pri Gabčíkove môže stavať len na svojom území. Dielo je potrebné na zvýšenie hladiny pre potreby lodnej dopravy.
„Nič konkrétne, ako len zámer postavenia vodného diela do budúcna, nie je možné prezentovať, lebo zatiaľ neboli podniknuté žiadne konkrétne kroky,“ povedal hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič.
V optimálnom prípade by vybudovanie novej priehrady trvalo najmenej dva roky. Podľa projektu by sa priehradný múr ťahal od Pečenského lesa až ku začiatku Karlovej Vsi. „Pri nákladoch veľa závisí od konkrétnych detailov, ako sú veľkosti plavebných komôr pre lode. Aspoň približne by sa suma vybudovania priehrady pohybovala v stovkách miliónov eur až jednej miliardy eur,“ povedal Anton Vyskoč, podpredseda Slovenskej komory stavebných inžinierov. Ten v minulosti projektoval aj Vodné dielo Gabčíkovo.
Vodohospodári by dielo privítali. „Postavením Vodného diela Bratislava sa zvýši energetické využitie Dunaja a dielo prispeje k zlepšeniu medzinárodnej plavebnej cesty po Dunaji a hornom toku rieky Morava. Zároveň vodné dielo zlepší odtokové pomery a zníži hladinu Dunaja v Bratislave,“ uviedla hovorkyňa štátneho podniku Vodohospodárska výstavba Diana Migaľová Baschierová. V súčasnosti sa hladina Dunaja pravidelne prehlbuje špeciálnymi loďami, lenže napriek tomu v tropických letných dňoch hladina rieky klesne až tak, že sa po nej nemôžu plaviť lode.
Bývalý šéf Vodohospodárskej výstavby Ladislav Gáll nevidí výstavbu vodného diela príliš optimisticky. „Vidím problém cenový a ekologický. Fakt však je, že pri výstavbe Vodného diela Gabčíkovo sa počítalo so stupňom na rakúskej strane, ktorý sa nezrealizoval,“ hovorí Gáll. Podobné diela zvyčajne profitujú zo ziskov z predanej elektriny, v čom však môže byť zádrh. Pri danom vodnom diele sa počíta s výkonom 135 megawattov a výrobe 900¤000 MWh elektriny ročne.
Základné ceny vyrobenej elektriny aktuálne na trhu dosahujú okolo 35 eur za MWh, čo je zhruba polovičná úroveň ako pred niekoľkými rokmi. Ak by dielo vyrábalo v stálom režime, zinkasovalo by ročne za predanú elektrinu asi 32 miliónov eur. Ekonomická návratnosť investície za stámilióny eur by pri takýchto tržbách bola nereálna. Ak by však elektráreň dokázala regulovať svoj výkon a predávať elektrinu v čase vyššieho odberu a energetickej špičky, mohla by sa cenovo skôr uživiť. Či by trhové ceny na výstavbu postačovali, je však otázne, o to viac, keď na európskom trhu existujú rôzne formy podpôr pre obnoviteľné zdroje elektriny, ale aj štátne dotácie pre ďalšie zdroje, ako sú uhoľné elektrárne, alebo aj jadrové zdroje, ktoré pri výstavbe požadujú garancie.
V Rakúsku Vodné dielo Wolfsthal ešte v 80. rokoch minulého storočia zamietli zelení aktivisti, ktorých počuť aj na Slovensku, hneď ako ministerstvo hospodárstva možné nové vodné dielo na Dunaji spomenulo. „Bolo by potrebné spolupracovať aj s rakúskou stranou, keďže vodné dielo v Bratislave by malo vplyv aj na rakúsky tok Dunaja a tiež rieku Morava,“ komentuje Gáll.
Prekážkou pre ďalšiu vodnú elektráreň na Dunaji je ekonomika a ekologické dosahy. Podobné problémy boli však v minulosti napríklad aj pri dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Rast cien elektriny napokon umožnil v projekte pokračovať, aj keď dostavba aktuálne mešká a investor sa spolieha na to, že ceny elektriny pôjdu po kríze opäť hore.