Šéfom stúpli platy oveľa viac ako podriadeným

Máte pocit, že pracujete od rána do večera, ale na výplatnej páske sa to roky neprejavuje a nadriadenému ide plat raketovo hore? Štatistiky potvrdzujú, že platy vo väčších firmách sa naozaj zvyšujú nerovnomerne.

09.08.2013 20:00 , aktualizované: 10.08.2013 15:00
Peniaze, profesia, mzda, plat Foto:
Ilustračné foto.
debata (259)

Priemernému šéfovi podniku za posledných päť rokov stúpla mzda o 500 eur na 3 500 eur mesačne, kým bežnému zamestnancovi, napríklad na pozícii predavača, išiel plat hore o 100 eur na 550 eur mesačne.

V niektorých regiónoch sa pritom na nižších pozíciách mzdy za roky zvýšia mierne alebo vôbec. Kým v Prešovskom kraji sa podľa portálu platy.sk od roku 2008 zdvihli priemerné mzdy asi o 100 eur na necelých 750 eur mesačne, v Bratislavskom kraji išli hore o 235 eur na takmer 1 200 eur mesačne.

Takýto vývoj platov v rámci firiem a regiónov nie je v poriadku. „Máme nezdravý mzdový rozdiel v jednotlivých úrovniach pozícií alebo v profesiách,“ hovorí Pavol Žuffa z personálnej agentúry AuJob. Riešením je to, aby štát najmä na východ a stred Slovenska lákal investorov s vyššou pridanou hodnotou.

„Rozumiem tomu, že dnes manažéri najmä v zahraničných fabrikách so sídlom na Slovensku poberajú rovnaký plat ako ich kolegovia v zahraničí. Ostatným vo fabrike však často platy vôbec nerastú,“ upozorňuje šéf Odborového zväzu Kovo Emil Machyna.

Typickým prípadom je vývoj mzdy pani Marty zo Sečoviec na východe Slovenska. „V tabuľkách s priemernými platmi administratívnych pracovníkov na Slovensku som sa ešte nenašla. Podľa mňa je lepšie robiť šičku v Bratislave ako úradníčku na východe,“ zhodnotila. V platoch sa prejavuje miera nezamestnanosti.

„Firma, ktorá má centrálu v Bratislave a pobočku dajme tomu v Humennom, má často pri platoch až 30-percentný rozdiel. To, čo dostane jej bratislavský zamestnanec, nedostane ani zďaleka ten z východu,“ dodal Machyna.

Štát narastajúce rozdiely v platoch vo fabrikách zmierňuje tým, že manažéri platia vyššie dane a odvody. Platový rast v prípade čistých platov tak medzi manažérmi a robotníkmi nie je taký výrazný. Lepšie zarábajúci, ktorí dostanú mesačne viac ako 3 310,4 eura, platia namiesto 19-percentnej dane až 25-percentnú daň. Pri hrubom plate 3 500 eur tak šéf veľkej firmy dostane po odpočítaní daní a odvodov v čistom na ruku 2 445 eur a bežný zamestnanec s hrubou mzdou 550 eur má v čistom 445 eur.

Z pozitívnych trendov za posledných päť rokov odborníci zaznamenali vyšší percentuálny rast miezd žien ako mužov. Podľa portálu platy.sk priemernému mužovi za posledných päť rokov stúpol plat o 14 percent na 944 eur mesačne. Bežnej Slovenke mzda narástla o 17 percent na 747 eur. Podľa odborníkov to môže byť dané tým, že ženy sa viac dostávajú do riadiacich pozícií, kde sú mzdy vyššie. Trend však nie je tak rozsiahly, aby výraznejšie zamával štatistikami.

Pri najlepšie platených pozíciách bol za posledných päť rokov najprudší rast platov v roku 2008, keď dosahoval až úroveň desiatich percent. „V prípade generálnych riaditeľov neskôr došlo k prehodnoteniu štruktúry mzdy, keď sa dôraz začal klásť najmä na odmeny vyplývajúce z hospodárskych výsledkov firmy. Základné platy tak prakticky zamrzli,“ dopĺňa Luboš Sirota, šéf personálnej agentúry McROY.

Na to, aby ľuďom rástli platy, treba do regiónov priviesť nových investorov. Rast minimálnej mzdy, za ktorú pracujú napríklad chyžné či čašníci, situáciu výrazne nemení. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v piatok informovalo, že oficiálne navrhne zvýšiť minimálnu mzdu od začiatku budúceho roka o 8,2 eura na 345,9 eura. Najnižšie možné zárobky by tak vzrástli o 2,4 percenta. Návrh predloží na pondelkové rokovanie tripartity. Riešenie problému nízkych platov je inde.

„Potrebujeme aplikovanú vedu a výskum v priemysle. Je potom oveľa väčšia šanca, že v krajine zostane vyššia pridaná hodnota, ako aj samotné zisky firmy,“ dodáva Machyna.

Zamestnávatelia tvrdia, že štatistiky o raste platov manažérov sú skreslené. „Najmä služby sú charakteristické pomerne rozsiahlou sivou ekonomikou, čo deformuje štatistiky o mzdách. Nejakú základnú čiastku mzdy majú vyplatenú oficiálne v rámci zmluvy a časť odmeny neoficiálne "na ruku“. Pri manažérskych pozíciách, kde väčšina miezd je vyplácaná oficiálne, sa potom môže zdať, že dochádza k neprimeranému mzdovému nárastu. Ale nie je to tak," hovorí Martin Hošťák, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov.

Podľa analytika Jána Dingu z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS je rozdielnosť v mzdách naprieč profesiami prirodzená. „Treba si uvedomiť, že na manažérskych pozíciách je schopný úspešne pôsobiť len úzky okruh špecialistov. Z pohľadu zamestnávateľov sú tak ťažšie nahraditeľní ako zamestnanci v službách či v cestovnom ruchu, z čoho pramení aj vysoké mzdové ohodnotenie manažérov,“ hovorí Dinga.

Podľa Machynu by platy ľudí s nižšou kvalifikáciou mali rásť výraznejšie. „Ide o to, či firmy chcú, alebo nechcú zvyšovať mzdy. Samozrejme, že hľadia na celkový profit. V Európe je trend opačný ako u nás, kde podiel miezd na HDP permanentne rastie. Problémom u nás je takisto odlev ziskov, keď najmä veľké zahraničné firmy na Slovensku takmer vôbec neinvestujú,“ konštatuje Machyna.

Priepasť medzi bohatšími a chudobnými sa výrazne zväčšuje v USA. Americký prezident Barack Obama nedávno upozornil, že americká stredná trieda prišla od roku 1990 doteraz o 28 percent svojho bohatstva. V rovnakom čase bohaté elity navýšili svoje majetky o približne 50 percent. V rokoch 1993 až 2000 dostávali ľudia s najvyššími príjmami 45 percent z celkového príjmového rastu. V rokoch 2000 až 2008 to bolo až 65 percent, o dva roky na to až 93 percent. „Sociálna nerovnosť sa tam prehlbuje. Rozdiel v platoch je naprieč štátmi. Je veľký rozdiel v tom, ak človek pracuje na rovnakej pozícii napríklad v Louisiane alebo v Massachussets,“ konštatuje šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.

© Autorské práva vyhradené

259 debata chyba
Viac na túto tému: #peniaze #zamestnanie #platy #nadriadení