Štát aj z politických dôvodov v návrhu zoškrtal viaceré kapitoly o 700 miliónov eur, aby deficit na papieri dosahoval požadovaných 2,9 percenta hrubého domáceho produktu a zmiernil sa tlak na rast dlhu. Investori totiž podľa výšky deficitu úročia štátne pôžičky. Rezort však pripúšťa, že keď sa v septembri vyčíslia možné úspory zo spájania úradov a ukáže sa, do akej miery sa môžeme spoliehať na odhaľovanie daňových únikov, niekde sa peniaze aj pridajú.
Napríklad Slovenská akadémia vied dostala menej o necelých 11 miliónov eur a hrozí tam prepúšťanie 600 ľudí. Ministerstvu hospodárstva chýbajú financie na spolufinancovanie projektov z EÚ a dlhodobo podfinancované je zdravotníctvo aj školstvo. Rezort financií tvrdí, že peniaze nájde, a to na úkor prevádzky štátu. „Konsolidácia verejných financií pôjde na vrub verejného sektora a nie ľudí,“ zdôrazňuje hovorca ministra financií Radko Kuruc.
Koľko zostane na rozdávanie, ešte nie je jasné
Do akej miery však bude aj na rozdávanie, je zatiaľ otázne. Deficit rozpočtu je teraz založený na tvrdých škrtoch na úradoch a ministerstvách. Rezort financií predbežne vyčíslil aj možné úspory z reformy verejnej správy, z odhaľovania daňových únikov, zmrazenia platov ústavných činiteľov a odpredaja nepotrebného štátneho majetku. Predbežne to má priniesť do rozpočtu 600 až 700 miliónov eur. Návrh rozpočtu s tým však zatiaľ nepočíta. Keď sa tieto opatrenia potvrdia a vyčíslia ich v septembri aj odborníci a analytici z daňového výboru pri Inštitúte finančnej politiky na MF SR, je možné, že v rozpočte vzniknú voľné zdroje.
Na druhej strane časť z už navrhnutých úspor zo spájania úradov v návrhu rozpočtu je zahrnutá. Napríklad rezort hospodárstva už počíta so spájaním podriadených inštitúcií a škrty pri vedcoch súvisia aj s reformou verejnej správy. Problémom však je, že nie každá inštitúcia je na spájanie úradov, oddelení či sekcií pripravená. To je napríklad aj prípad Slovenskej akadémie vied. To znamená, že tu vznikne pre štát ďalší výpadok.
Zdroje v budúcoročnom rozpočte na priority môže ohroziť tiež skutočnosť, že na jeseň bude musieť vláda zaplátať niektoré diery, ktoré navrhovaný rozpočet zatiaľ nepokrýva. Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor na svojom blogu k návrhu rozpočtu upozornil, že „samosprávy a zdravotníctvo zostávajú aj naďalej s optimistickými predpokladmi“. Pozabudlo sa tiež na započítanie dlhov nemocníc vo výške 100 miliónov eur. Otázne tiež je, či sa vláde podarí získať dividendy z podnikov s vplyvom štátu za takmer pol miliardy eur, ako sa naplánovalo.
Rezort financií sa spolieha na rast ekonomiky
Bankoví analytici vláde odporúčajú, aby sa príjmy a výdavky postavili na reálnejších základoch. Odporúčajú najmä rast majetkových daní či vyššiu efektívnosť v prideľovaní sociálnych dávok. Podobné odporúčania sa v lete opakujú každoročne, keďže politici spravidla rozpočet dolaďujú až na jeseň. Výsledkom týchto diskusií boli v posledných rokoch aj škrty na bežných ľuďoch. V roku 2011 Radičovej vláda zvýšila DPH a viaceré spotrebné dane, ktoré sa prejavili na cenách energií a palív. Ficova vláda zase vlani obmedzila druhý penzijný pilier. Vo volebnom roku 2012 konsolidácia ustala, čo sa prejavilo na raste dlhu.
Rezort financií tvrdí, že deficit chce udržať a neskôr výraznejšie znižovať aj bez rastu daní. Spoliehať sa pritom chce aj na rast ekonomiky. Už tento rok je možné, že ekonomika vzrastie viac ako o 0,5 percenta, s čím aktuálne počíta vláda. O to viac, že minulý týždeň sa potvrdilo, že eurozóna sa po 1,5 roku konečne dostala z hospodárskej recesie. „Údaje zverejnené minulý týždeň nás napĺňajú optimizmom ohľadne vývoja ekonomiky v tomto, ako aj v budúcom roku,“ dodáva Kuruc.
Slovensko po odporúčaní z Bruselu podobne ako iné krajiny zvoľnilo konsolidačné plány, keď pôvodne na rok 2014 počítalo najprv s deficitom 2,4 percenta a neskôr 2,6 percenta. Naplánovaný 2,9-percentný deficit však viac zvyšuje dlh, ktorý má tak v roku 2014 dosiahnuť už 56,9 percenta HDP, čo je len desatinu percenta pod ústavnou hranicou prikazujúcou vláde na volebný rok 2016 vyrovnaný rozpočet spojený s radikálnymi úsporami. Tento scenár zrejme nie je pravdepodobný o to viac, že dlh teraz v čase lacných peňazí na trhu zvyšuje aj značná hotovostná rezerva, ktorú by vláda mohla v prípade nevyhnutnosti rozpustiť a dlh tak znížiť.