Grécko dosiaľ dostalo 240 miliárd eur, ktoré mu pomohli vyhnúť sa bankrotu a zabezpečiť peniaze na splácanie dlhov a chod štátu. Celková pomoc Grécku sa po treťom úvere zrejme zaokrúhli na 250 miliárd eur. Medzinárodný menový fond totiž odhaduje, že na rok 2015 Grécku chýba približne 11 miliárd eur.
Za približne jedno percento, teda 2,4 miliardy eur finančnej pomoci Aténam, ručí aj Slovensko. To znamená, že ak Grécko v budúcnosti nebude schopné svoj dlh splácať, percento z neho zaplatíme my.
„Je jasné, že napriek dosiahnutému pokroku nebudú problémy Grécka v roku 2014 kompletne vyriešené,“ povedal prezident Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem poslancom Európskeho parlamentu. „Je realistické predpokladať, že bude potrebné rozšíriť podporu nad súčasný program,“ dodal Dijsselbloem, pričom sa celý čas vyhýbal označiť nový úver ako tretí balík finančnej pomoci. Presnú sumu neuviedol, povedal však, že o jej výške za rozhodne zrejme až v apríli budúceho roku.
Pre poskytnutie novej pomoci bude musieť Grécko splniť požadované podmienky. Z nich najdôležitejšia je dosiahnuť primárny rozpočtový prebytok, čo je prebytok pred započítaním nákladov na obsluhu dlhu. Grécka vláda takisto bude musieť zaviesť požadované reformy, a to najmä vo verejnej správe, v daňovom a dôchodkovom systéme a zdravotníctve. Tieto reformy z veľkej časti zahŕňajú okresanie verejných výdavkov a prepúšťanie štátnych zamestnancov. „Je potrebný ďalší pokrok, špecificky v oblasti verejného sektora a daňovej správy,“ potvrdil šéf Euroskupiny.
Dijsselbloem, ktorý je zároveň holandským ministrom financií, potvrdil, že 17-členná eurozóna je pripravená ďalej pomáhať Grécku. Jednou z možností je ďalšie zníženie úrokov zo záchranných úverov. To by malo Grécku uľahčiť návrat na finančné trhy, čo by zase krajine umožnilo riešiť svoje financovanie samostatne. „Ešte je priskoro hovoriť o charaktere nového programu, jeho veľkosti alebo o podmienkach,“ uviedol Dijsselbloem.
Viacero analytikov však tvrdí, že dlhová záťaž bude pre Grécko príliš veľká, a tak pripúšťa, že časť dlhov mu bude odpustená. To by znamenalo, že za ne zaplatia tí, ktorí Grécku požičali. Oficiálne sa o tejto možnosti zatiaľ nehovorí. Dôvodom sú najmä blížiace sa parlamentné voľby v Nemecku, ktoré je najväčším veriteľom vo všetkých krajinách, ktoré potrebovali finančnú pomoc. To sa týka najmä Portugalska a Írska. Aj pri týchto dvoch krajinách totiž hrozí, že budú potrebovať finančnú pomoc navyše.
Grécko potrebovalo prvý záchranný úver v roku 2010, keď mu už stav verejných financií neumožňoval požičať si na finančných trhoch. Odvtedy Atény prijali množstvo reforiem a výdavkových škrtov. Tieto bolestivé opatrenia sa prejavili najmä rastom nezamestnanosti na 27 percent a poklesom hospodárstva o pätinu oproti roku 2007.