Za luxusnejšie domy či byty nebude vláda považovať tie, ktoré boli postavené do roku 1989. Vyššia majetková daň by tak mohla napríklad obísť ľudí, ktorí žijú v trojgeneračných starších domoch na juhu či východe Slovenska. S novou daňou sa počíta od roku 2015.
Premiér Robert Fico v nedávnej diskusii povedal, že práve v týchto domoch teraz žijú ľudia, ktorí sú v dôchodkovom veku a nezvládli by platiť vyššiu daň. Domy a byty postavené po roku 1989 však už Fico zaradil medzi luxusnejšie. Niektorí ľudia v týchto domoch sa necítia boháčmi, ktorí majú byť zdaňovaní viac.
„My sme postavili dom v 90. roku, teraz má hodnotu niečo okolo 130-tisíc eur, a nepovažujem to za luxusnú nehnuteľnosť. Vrážame do toho teraz ďalšie peniaze, lebo nám už niektoré časti domu dosluhujú,“ sťažuje sa 40-ročný Michal Puškár z Medzilaboriec, ktorý si dom staval pred rokmi svojpomocne. Ročne zaplatí 20-eurovovú daň za dom. Na porovnanie, v centre bratislavského Starého Mesta zaplatí vlastník nehnuteľnosti daň približne 33 eur.
Spravodlivosť pri daniach?
Ešte pred minuloročnými parlamentnými voľbami premiér Fico hovoril, že napríklad drahé hodinky, šperky či kožuchy by mali byť zaťažené vyššou ako 20–percentnou sadzbou dane z pridanej hodnoty. Práve to malo byť jedným z opatrení na zaplátanie diery v štátnej kase. Rezort financií však tvrdí, že momentálne pracuje skôr na cenových mapách, ktoré by mali zohľadňovať aj cenu a polohu danej nehnuteľnosti.
„Máme záujem o spravodlivejšie zdaňovanie,“ povedal hovorca ministerstva financií Radko Kuruc. Práve to je dôvod, prečo sa so zavedením dane štát oneskorí. Kým pôvodne mala nová, vyššia daň platiť od budúceho roka, Ficova vláda s ňou počíta až od roku 2015.
V hre je totiž niekoľko možností zavedenia novej dane. Napríklad môže byť oslobodených prvých 20-tisíc až 30-tisíc eur trhovej ceny prvej nehnuteľnosti vlastnenej domácnosťou, a samotná sadzba by bola 0,5 percenta z jej hodnoty. Vláda takisto zvažuje aj možnosť zavedenia odpočítateľnej položky na úrovni až 100-tisíc eur z trhovej ceny. Posledný návrh hovoril o zdaňovaní bytov s výmerou nad 65 štvorcových metrov v najlepších lokalitách. Pri domoch sa zas malo viac platiť pri rozlohe väčšej ako približne 105 štvorcových metrov. Štát si od dane z luxusných nehnuteľností ešte v začiatkoch sľuboval výnos na úrovni približne 100 až 150 miliónov eur ročne.
Podľa šéfa Inštitútu hospodárskej politiky Igora Kissa nebude príprava takéhoto zákona jednoduchou záležitosťou, keďže jeho nasadenie bude citlivé. „Treba dbať na to, aby daň nezasiahla aj obyvateľov s nižšími príjmami. Ak sa však príliš zúži a urobia sa výnimky, nemusia byť výnosy dane pre štát zaujímavé,“ tvrdí Kiss.
Čaká sa na cenové mapy
Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska tvrdí, že cenové mapy, s ktorými momentálne pracuje Národná banka Slovenska, sú v súčasnosti jediným relevantným podkladom poskytujúcim informácie o vývoji trhových a ponukových cien na slovenskom trhu s nehnuteľnosťami, s ktorými by vláda mohla v budúcnosti pracovať. „Majú výhodu v tom, že sú neustále on-line aktualizované. Údaje do cenových máp sa spracovávajú už niekoľko rokov, a preto pri viac ako miliónovej početnosti poskytujú i dôležité informácie z minulosti. Pri vhodnom nastavení zo strany štátu je možné tieto údaje neustále skvalitňovať a znásobovať i ich množstvo,“ hovorí Martin Lazík z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska.
NBS má však zatiaľ k dispozícii len ceny nehnuteľností od realitných agentúr a nie transakčné ceny, teda ceny z katastra. „Ak by sa dáta ťahali na úrovni banky – kataster – realitné kancelárie, poprípade cez realitný portál, tak cenová mapa by bol vynikajúci nástroj, ako čo najpresnejšie určiť cenu nehnuteľností v danej lokalite,“ hovorí majiteľ realitného serveru Topreality.sk Marek Grajcarik.
Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska tvrdí, že už pri začiatkoch budovania cenovej mapy mala snahu a ambíciu získavať ceny z katastra. Nie je to však podľa nej možné, v súčasnom legislatívnom ako aj technicko-pracovnom modeli fungovania katastra. Na to, aby to bolo možné, muselo by sa zmeniť hneď niekoľko zákonov a zvýšila by sa náročnosť na strane katastrálnych úradov – viac zamestnancov, zmena technického vybavenia, nutné softvérové zmeny.
Ak zdaňovať, tak majetok
Realitní makléri sa zhodujú v tom, že presnosť na úrovni okresov je momentálne veľmi slabá. „Je nutné ísť minimálne na úroveň obcí, mestských častí a možno aj do väčšej podrobnosti, ak by sa dáta v takomto detaile javili veľmi rôznorodo, čo by naznačovalo lokalitné rozdiely,“ dopĺňa Grajcarik.
Podľa neho by zostavenie cenových máp nemusel byť administratívne náročný krok. Do kúpnej zmluvy by stačilo uviesť jednoduchú tabuľku so základnými údajmi ako ulica, výmera, cena, stav bytu, stav bytového domu, materiál a vek domu. Pri rodinných domoch to zase rozšíriť o údaje, ako je strecha, základy či hospodárske budovy.
Ekonómovia tvrdia, že ak by bola vláda nútená v dôsledku znižovania deficitu verejných financií zvyšovať dane, mala by sa zamerať práve na majetkovú daň. Podľa údajov Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj majetkové dane na Slovensku v roku 2009 dosiahli 0,4 percenta hrubého domáceho produktu, pričom priemer krajín OECD bol 1,8 percenta a v krajinách eurozóny približne dve percentá. Slováci však na bývanie vynaložia 26 percent svojho hrubého disponibilného príjmu, pričom priemer OECD predstavuje 22 percent. Dane z nehnuteľností tak na Slovensku síce sú relatívne nižšie, no bývanie nám zároveň zhltne väčšiu časť príjmov.