Zahrajte sa na ministra financií, skonsolidujte Kažimírovi rozpočet

Štát potrebuje milióny a miliardy eur na to, aby dosiahol a udržal zdravé verejné financie. Inštitút INEKO pripravil kalkulačku, ktorá ukazuje, ako ktoré opatrenie môže vplývať na verejné financie.

11.10.2013 13:30
Ekonomika, graf, peniaze, kalkulačka Foto:
Ilustračné foto
debata (9)

Inštitút chce svojou kalkulačkou informovať verejnosť o potrebe konsolidácie verejných financií a vyvolať diskusiu o alternatívach ozdravovanie verejných financií. Konsolidačné opatrenia navrhlo INEKO.

Opatrenia sú rozdelené na dve časti. V prvej je 50 opatrení s presnými prepočtami dopadov, ktorých autormi sú Inštitút finančnej politiky, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a Národná banka Slovenska. Všetky tri inštitúcie dopady prepočítali na požiadavku INEKO. Prepočty sú väčšinou statické, teda bez započítania nepriamych vplyvov (napr. vplyv zníženia odvodov na zmenu nezamestnanosti). V druhej sekcii sú zvyšné opatrenia s odhadmi dopadov na základe prieskumu medzi analytikmi.

Návrh rozpočtu hovorí, že vláda musí nájsť v roku 2015 až 479 miliónov eur a v roku 2016 dokonca 926 miliónov eur, aby sa dostala na úroveň deficitu 1,5 % HDP. Dlhodobo musí podľa Správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorú vydáva Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, vláda zlepšiť hospodárenie každoročne o 4,3 % HDP (čo v roku 2015 predstavuje 3 419 miliónov eur), aby boli verejné financie udržateľné, uviedol inštitút INEKO.

Verejné financie sa dajú ozdaviť aj bez zvýšenia daní, tvrdí INEKO. Žiada si to však rozsiahlu privatizáciu, rýchlejšie predlžovanie veku odchodu do dôchodku, skresanie niektorých sociálnych dávok, zavedenie spoluúčasti v školstve a zdravotníctve, zníženie výdavkov na administratívu verejnej správy ako aj podstatne vyššiu transparentnosť pri poskytovaní dávok, platení daní a vo verejných tendroch, uviedol inštitút..

Spomedzi daňových opatrení podľa INEKO ekonómovia najviac preferujú zvyšovanie daní z nehnuteľností, ktorých zdvojnásobenie by prinieslo do rozpočtu 315 miliónov eur ročne. Pozitívnu mieru súhlasu získalo tiež dorovnanie DPH na knihy, lieky a medicínske potreby na 20% (prínos 72 miliónov eur), optimalizácia zdanenia alkoholu ako aj zavedenie odvodu z výkupných cien elektriny vyrobenej zo slnka. Mierne pozitívny až neutrálny súhlas prejavili ekonómovia s odstraňovaním výnimiek zo spotrebných daní na energie, so zvýšením DPH na 21% a so zdanením vyšších dôchodkov. Naproti tomu mierny nesúhlas bol so zvýšením DPH na 22%, čo je podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky jedno z najsilnejších opatrení s možným prínosom 429 mil. eur v roku 2015. Ostrý nesúhlas vyjadrili ekonómovia so zvyšovaním priamych daní z príjmu.

Spomedzi daňových opatrení ekonómovia najviac preferujú zvyšovanie daní z nehnuteľností, ktorých zdvojnásobenie by prinieslo do rozpočtu 315 miliónov eur ročne. Pozitívnu mieru súhlasu získalo tiež dorovnanie DPH na knihy, lieky a medicínske potreby na 20% (prínos 72 miliónov eur), optimalizácia zdanenia alkoholu ako aj zavedenie odvodu z výkupných cien elektriny vyrobenej zo slnka. Mierne pozitívny až neutrálny súhlas prejavili ekonómovia s odstraňovaním výnimiek zo spotrebných daní na energie, so zvýšením DPH na 21% a so zdanením vyšších dôchodkov. Naproti tomu mierny nesúhlas bol so zvýšením DPH na 22%, čo je podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky jedno z najsilnejších opatrení s možným prínosom 429 mil. eur v roku 2015. Ostrý nesúhlas vyjadrili ekonómovia so zvyšovaním priamych daní z príjmu.

Zoznam opatrení obsahuje aj návrhy s dočasne negatívnym vplyvom na rozpočet, ktorých pozitívne vplyvy však môžu podľˇa inštitútu dlhodobo prevážiť. Ide najmä o zníženie sociálnych a zdravotných odvodov pre ľudí s nízkym príjmom. Najmiernejšou alternatívou je zavedenie odpočítateľnej položky na odvody, ktorú by si mohli uplatniť ľudia s príjmom do výšky dvoch tretín minimálnej mzdy. Jej zavedenie by si vyžiadalo v roku 2015 výpadok príjmov verejných financií vo výške 79 miliónov eur. Ak by sa odpočítateľná položka zvýšila na dvojnásobok (t.j. uplatniť by si ju mohli ľudia s príjmom do výšky štyroch tretín minimálnej mzdy), stúpol by výpadok na 216 miliónov eur. Dlhodobo by zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom malo prispieť k znižovaniu nezamestnanosti a s tým spojených výdavkov na sociálne dávky.

Dočasne negatívny vplyv na rozpočet by malo aj zvýšenie platov učiteľov na základných a stredných školách na úroveň priemeru vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. V roku 2015 by taký krok zvýšil výdavky štátneho rozpočtu o 337 miliónov eur, dlhodobo by však vďaka kvalitnejšiemu vzdelávaniu mohol byť pre Slovensko prínosom. Potvrdzujú to viaceré medzinárodné štúdie, podľa ktorých patrí návratnosť investícií do vzdelávania medzi najvyššie.

9 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #INEKO