Vláda tento rok hovorí o očakávaní 2,98-percentného schodku v pomere k výkonu ekonomiky. Deficit ide do dlhu pre budúce generácie. V skutočnosti však kabinet mohol ľahko deficit tento rok znížiť na 2,3 percenta. Aj keď je pravda, že by sa tak stalo len cez dočasné opatrenia a potom by o to náročnejšie bolo deficit udržať aj v budúcom roku.
Deficit mohol ísť nižšie, ak by vláda odviedla do štátnej kasy všetky tohtoročné zisky firiem s majetkovou účasťou štátu. Vláda však zisky vo výške viac ako 400 miliónov eur, ktoré predstavujú 0,6 percenta hrubého domáceho produktu, presunula na budúci rok.
„Štátom vlastnené firmy dodajú do štátneho rozpočtu v budúcom roku dividendy okolo jednej miliardy eur,“ povedal Zdenko Štefanides, hlavný analytik VÚB banky. To je približne dvojnásobok toho, čo bolo štátu z týchto firiem vyplatené z dosiahnutého zisku v tomto a minulom roku. Dividendy sa nepočítajú do verejného dlhu, aj keď zadlženie štátnych firiem sa zvyšuje. To sa však môže zmeniť.
„Jednorazové dividendy podľa metodológie Rozpočtovej rady neboli zanedbateľnou sumou ani vo výsledkoch verejných financií za roky 2008 až 2012. Ich výška dosiahla v priemere 91 mil. eur. Na analytické účely, vyčíslenie štrukturálneho deficitu, by mali byť tieto príjmy vylúčené z celkových príjmov verejných rozpočtov,“ konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom najnovšom komentári.
Vláda sa momentálne pri vyšších príjmoch z dividend spolieha na plynárne a rozvodné energetické podniky, ktoré sa pre mimoriadne dividendy, nazvané aj superdividendy, museli samy tohto roku zadlžiť. Znamená to, že aby vyplatili štátu viac, museli si vziať úver. Minister financií Peter Kažimír už pred časom ohlásil, že vyššie príjmy do pokladnice štátu očakáva aj zo štátnych podnikov, kde, ako sám povedal, „garantuje, že vyzametá všetky kúty a dostane vyššie dividendy pre štát“.
Samotné zadlžovanie pološtátnych firiem však ekonómovia vnímajú ako núdzové riešenie, keď štát potrebuje peniaze, ale nechce viac šetriť či zvyšovať dane. Karol Piovarcsy, riaditeľ pobočky Saxo Bank v Prahe, to považuje za štandardnú účtovnú operáciu, ktorú robia aj mnohé korporácie z hľadiska optimalizovania svojich výnosov.
„Momentálne sú nízke úrokové miery, a teda je výhodné si peniaze požičiavať,“ hovorí Piovarcsy. „Keď si dokážete požičať peniaze za štvorpercentný úrok, investujete ich a zarobíte desať percent, tak je to výhodný obchod,“ podotkol. Nie je to však podľa neho dobré riešenie z pohľadu hospodárskeho rastu, keďže firmy budú musieť riešiť svoje dlhy namiesto toho, aby sa sústredili na expanziu a investície.
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana zasa tvrdí, že to, čo navyše vyberie na dividendách vláda v budúcom roku, oslabí výnos firiem v budúcnosti. „Financovanie superdividend formou úverov považujem za netransparentnú formu kváziprivatizácie, lebo nepriamo sa spoluvlastníkom stáva súkromná banka, investor. Ten bude získavať úrok, kvôli čomu budúce vlády dostanú nižšie dividendy,“ konštatuje Ďurana. Na druhej strane veľké energetické firmy majú malé úverové zaťaženie, čo ekonómovia nepovažujú za zdravé.
Podľa plánu má Západoslovenská energetika na superdividende vyplatiť štátu 316 miliónov eur. Celkovo ráta štát so superdividendou vo výške až 362 miliónov eur. Túto sumu doplatí Slovenský plynárenský priemysel a Stredoslovenská energetika. SPP má v budúcom roku odviesť štátu na dividendách dokopy 735 miliónov eur. Rezort financií v predloženom rozpočte verejnej správy na roky 2014 až 2016 tiež ráta s vysokou dividendou od správcu prenosovej sústavy SEPS. Dosiaľ najväčšie vyplatené dividendy štát získaval práve z energetických podnikov. V minulom roku tak do rozpočtu získal takmer 600 miliónov eur.