Pokles schodku je potrebný najmä na to, aby sa pribrzdilo a zastavilo zadlžovanie budúcich generácií. Vláda očakáva, že deficit by sa pod tri percentá mohol znížiť v tomto roku, prípadne v roku 2014.
Dvadsiati vplyvní analytici z Klubu ekonomických analytikov počítajú skôr s rokom 2014. V klube pôsobia bankoví analytici a odborníci z rôznych inštitútov. Kým v septembri ešte priemerný analytikmi odhadovaný deficit pre rok 2014 dosahoval 3,01 percenta, v tomto mesiaci už očakávajú schodok 2,94 percenta. V roku 2013 s trojpercentným deficitom nepočítajú, keď odhadujú schodok na úrovni 3,11 percenta. Premiér Robert Fico ešte v júli naznačil, že schodok pod troma percentami bude asi až v roku 2014, aj keď rezort financií pod vedením Petra Kažimíra počíta stále s rokom 2013.
To, že priemerné očakávania analytikov sú pri deficite na rok 2014 už pod troma percentami, pripisuje riaditeľ Inštitútu pre sociálne a ekonomické reformy a člen riadiaceho výboru Klubu ekonomických analytikov Peter Goliaš dvom okolnostiam. Zlepšil sa výhľad rastu ekonomiky a vláda predstavila konkrétne opatrenia. Deficit chce kabinet znížiť cez mimoriadne dividendy z podnikov s vplyvom štátu. Zvýšiť sa má výber daní po zavedení licencií pre obchodné spoločnosti a prijatí krokov na odhaľovanie daňových únikov a vláda počíta s úspornými opatreniami.
Schodok predstavuje mínusový rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Ide o zrkadlo vládnutia, ktoré ukazuje, ako kabinet riadi výdavky, prípadne ako sa mu darí plniť štátnu kasu. Deficit je dôležitý nielen z pohľadu dlhu, ale aj pre vnímanie Slovenska v očiach investorov, ktorí krajine požičiavajú peniaze. Vlani deficit dosiahol 4,5 percenta a krajina tak zostala v procedúre nadmerného deficitu s rizikom sankcií od Bruselu. Deficit je dôležitý aj z toho pohľadu, že podľa zákona, ktorý prijala vláda Ivety Radičovej, sa má po znížení deficitu pod tri percentá znížiť DPH na 19 percent. Daň je od roku 2011 na úrovni 20 percent.
Ekonómovia vláde odporučili aj kroky, ako schodok verejných financií ďalej znižovať. Paradoxné je, že presadzujú väčšinou opatrenia, ktoré Smer, strana s relatívne vysokou voličskou podporou, odmieta. Ekonómovia vláde radia ďalej predlžovať vek odchodu do penzie, privatizovať, obmedzovať stimuly pre investorov či zaviesť pre pacientov spoluúčasť v zdravotníctve. Goliaš namieta, že napríklad pri privatizácii Smer podporuje predaj zvyšných akcií v Slovak Telekome či vstup investora do nákladného železničného Carga.
„Veľká časť opatrení, ktoré ekonómovia považujú za najdôležitejšie, nie je populárna, respektíve má popri ozdravných účinkoch aj bolestivé dopady. Potrebná konsolidácia sa nedá spraviť bezbolestne a ekonómovia si to uvedomujú a keďže nežijú z politických preferencií, tak to môžu verejne prezentovať,“ dodal Goliaš.
V minulosti analytici vláde odporúčali rast DPH, ku ktorému pristúpila Radičovej vláda. Začiatkom tohto roka už len tretina ekonómov z klubu podporovala zvýšenie DPH a teraz sa toto opatrenie medzi odporúčanými už vôbec nenachádza. Súčasná vláda rast DPH odmieta. Na druhej strane ani vládne zavedenie licencií pre firmy vo výške okolo 700 eur ročne nie je medzi odporúčaniami ekonómov. Vláda tvrdí, že licenciami ide znižovať úniky daní, keďže väčšina firiem vraj manipuluje s účtovníctvom, aby sa dostala do straty. Ekonómovia by to riešili skôr posilnením kontrol. Vláda však tvrdí, že skontrolovať každý rok účtovníctvo asi stotisíc stratových eseročiek je nereálne.