Oživiť sa má domáca slovenská spotreba a exportné firmy získajú viac zákaziek, čo by malo zvýšiť výber daní. Vláda už má predstavu, ako peniaze využije.
„Polepšíme bežným ľuďom. Či už ide o zvýšenie platov, valorizáciu dôchodkov, či sociálnych dávok,“ povedal včera premiér Robert Fico s tým, že vláda chce na budúci zároveň znížiť deficit verejných financií na 2,8 percenta výkonu ekonomiky.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Kravata so zlatou sponou. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Brusel však úsporné plány spochybňuje a predpovedá nám na budúci rok deficit 3,2 percenta. Za riziká Európska komisia označila meškajúcu výstavbu diaľnic, rast dlhov zdravotníckych zariadení, ako aj plánované úspory pri reforme verejnej správy. Kým vláda počíta s tým, že dlh krajiny začne v roku 2015 klesať, Brusel počíta s rastom dlhu. Komisia pripustila aj iný vývoj, ak by vyšli privatizačné zámery v oblasti nákladnej železničnej dopravy a telekomu.
Vláda tvrdí, že pokles deficitu a rozvoj vie zosúladiť. Kabinet nedávno s odbormi dohodol plošný rast budúcoročných mesačných platov každého z 343-tisíc štátnych zamestnancov o 16 eur mesačne. Ešte viac, a to v priemere 42 eur mesačne, vzrastú v roku 2014 tarifné mzdy učiteľov. Najchudobnejším penzistom sa v tomto roku zdvihnú vianočné dôchodky o 8,61 eura na maximálnu úroveň 75 eur.
To, či deficit klesne pod tri percentá, je dôležité z pohľadu sadzby dane z pridanej hodnoty, keďže pri znížení schodku daň podľa zákona klesne naspäť z 20 na 19 percent. „Prípadné mierne prekročenie deficitu v absolútnych číslach by nemalo výrazný dopad, keďže Slovensko by sa mohlo z procedúry nadmerného deficitu dostať už tento rok aj vďaka možnému zohľadneniu nákladov na penzijnú reformu – druhý pilier,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž. Dôležitejším ukazovateľom tak bude vývoj štrukturálneho deficitu, teda schodku bez ohľadu na ekonomický vývoj a jednorazové opatrenia, pri ktorom sa na budúci rok predpokladá mierny rast.
„Európska komisia by však mala rast štrukturálneho deficitu povoliť na základe takzvanej investičnej výnimky na základe faktu, že časť výdavkov bude použitá na podporu hospodárskeho rastu. Ak by EK výnimku neschválila, musela by vláda na dodržanie cieľa zrejme prijať dodatočné opatrenia,“ pokračoval Baláž.
Brusel na budúci rok počíta aj s postupným znižovaním nezamestnanosti na Slovensku zo súčasných 13,9 percenta na 13,7 percenta. „Kľúčové zlepšenie očakávame v budúcom roku na trhu práce. Viac ľudí si v roku 2014 nájde prácu v porovnaní s týmto rokom,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Dlhodobým problémom Slovenska je neochota firiem zamestnávať ľudí, ktorí sú viac ako rok bez práce. „Chcem ubezpečiť, že je v účinnosti pár dní novela zákona, ktorá hovorí o odpustení odvodov pre dlhodobo nezamestnaných, ktorých máme viac ako 200-tisíc. Týmto im umožníme skorší návrat na trh práce. Odvody už tou prekážkou nebudú,“ poznamenal Kažimír.
Niektorí analytici majú na počet ľudí bez práce iný názor. "Európska komisia je pomerne optimistická aj ohľadom vývoja trhu práce, kde očakáva pokles miery nezamestnanosti. Podľa nás nezamestnanosť aj budúci rok ešte porastie,“ povedal Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne.
V budúcom roku Európska komisia počíta s rastom verejného dlhu na úroveň 57,2 percenta hrubého domáceho produktu. Prekročenie tejto hranice by aktivovalo domácu dlhovú brzdu a vláde by prikazovalo predstaviť vyrovnaný rozpočet na rok 2015. „V takom prípade by vláda musela naraz ušetriť 3,2 miliardy eur, to sa ale nestane, lebo verejný dlh neprekročí hranicu 57 percent HDP,“ uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Pri výške verejného dlhu tak analytici veria rozpočtu ministerstva financií, ktorý počíta v budúcom roku s dlhom na úrovni 56,8 percenta HDP s tým, že v ďalších rokoch príde k jeho postupnému znižovaniu.
Slovenský dlh je aktuálne štvrtý najnižší v 17-člennej eurozóne, kde sa však priemerný dlh stále pohybuje na hrozivej úrovni 95 percent výkonu ekonomík krajín platiacich eurom. Vyrovnanie s týmto dlhom bude naďalej patriť medzi najväčšie ekonomické riziká.