V akej výške plánujete zaviesť daňové licencie pre firmy?
Firmy neplatiace daň z pridanej hodnoty ročne za licenciu zaplatia 480 eur, platcovia dane z pridanej hodnoty 960 eur a všetky obchodné spoločnosti s tržbami vyššími ako pol milióna eur ročne štátu odvedú 2 880 eur ročne. Za licencie nebudú musieť firmy platiť v prvom roku podnikania a túto povinnosť si prenesú do nasledujúceho roku. Zároveň už zaplatenú daňovú licenciu je možné si v nasledujúcich troch rokoch odpočítať od kladnej daňovej povinnosti.
Ktorých podnikateľov sa platenie daňových licencií netýka?
Zavedenie daňových licencií sa vôbec netýka živnostníkov a tretieho sektora. Tiež spoločnosti zamestnávajúce postihnutých ľudí, teda napríklad chránené dielne, nebudú musieť platiť za licencie. Časť zaplatenej dane z licencií by sa mohla poukázať tretiemu sektoru. Z technického hľadiska bude platenie licencií súčasťou daňového priznania.
Koľko peňazí získa štátny rozpočet v roku 2015 zavedením daňových licencií?
Pri oznámení zavedenia daňových licencií sme kalkulovali s priemernou platbou za licenciu vo výške tisíc eur. Po dohode so zamestnávateľmi sa priemerná platba za licenciu znížila na 713 eur. Výnos z licencií tak bude o desať miliónov eur menší, ako sme plánovali v predstavenom štátnom rozpočte. (Pôvodne mala daň z licencií priniesť 84,2 milióna eur aj pri znížení dane z príjmu z 23 % na 22 %, pozn. red.) Presné číslo príjmu z daňových licencií zatiaľ nechcem povedať, ale je pravda, že ak tento návrh bude fungovať, tak v nasledujúcich rokoch opäť pristúpime k znižovaniu dane z príjmu pre právnické osoby.
S akými zmenami v správaní podnikateľov počítate po zavedení licencií?
Predpokladáme, že príde k čisteniu obchodného registra, keďže už dnes máme desaťtisíc mŕtvych podnikateľských subjektov, ktoré nijako nekomunikujú so štátom, a majitelia takýchto spoločností budú motivovaní svoje firmy zrušiť. Nastavením výšky poplatkov je tiež výhodnejšie pre podnikateľov s veľmi malými obratmi stať sa neplatcami dane z pridanej hodnoty. Toto je pre nás veľmi dôležité, lebo zníženie počtu firiem platiacich daň z pridanej hodnoty určite pomôže v boji proti daňovým podvodníkom.
Na druhej strane, nemotivuje firmy k neplateniu daní aj zvýšenie dane z príjmu z 19 na súčasných 23 percent?
Aj pred krízou v časoch „slávnej“ rovnej dane platilo nulovú daň z príjmu 53 percent právnických osôb založených za účelom dosahovania zisku. Toto číslo je priemerom za roky 2006, 2007 a 2008. V časoch krízy, teda za posledné štyri roky, v priemere až 60 percent právnických osôb neplatí daň z príjmu. Tieto čísla hovoria o tom, že neplatenie daní je na Slovensku dlhodobý problém a my sa ho snažíme riešiť zavedením daňových licencií.
Aké ďalšie zákony plánujete pripraviť pre zlepšenie platenia daní na Slovensku?
Mojou prioritou je zlepšenie výberu dane z pridanej hodnoty, ale je pravda, že už nastal čas na to, aby sme sa pozreli aj na iné dane. Z tohto pohľadu je daň z príjmu právnických osôb zaujímavou daňou. Dve tretiny dane z príjmu na Slovensku zaplatí štyristo najväčších firiem. Teda ak štát ročne vyberie na dani z príjmu približne 1,7 miliardy eur, tak až miliardu zaplatí štyristo veľkých firiem a tu je kľúčové orientovať sa na väčšie firmy. Zamestnávateľov som informoval, že na jar budúceho roku sa veľmi hlboko pozrieme do dnešnej daňovej legislatívy a jasne pomenujeme diery dnes slúžiace na optimalizovanie daňových výdavkov.