Podľa pôvodných návrhov pritom malo byť hlavné mesto Slovenska z koridoru vysokorýchlostnej železnice vynechané. Ako v stredu rezort dopravy informoval, zmenu sa podarilo SR presadiť intenzívnym lobingom.
„Presné trasovanie a prepojenie Viedne, Bratislavy a Budapešti bude súčasťou štúdie realizovateľnosti, financovanej z európskeho finančného mechanizmu CEF (nástroj na prepojenie Európy) už v novom programovom období eurofondov, ktoré sa začína v januári. Čo sa týka samotnej výstavby vysokorýchlostnej železnice, železničný koridor Rýn – Dunaj by mal byť hotový do roku 2030,“ uviedlo ministerstvo dopravy.
Rezort tak reagoval na vyhlásenie poslanca Európskeho parlamentu Jaroslava Pašku (SNS) o tom, že Bratislava môže prísť o spojenie vysokorýchlostnou železnicou cez Viedeň. Paška to uviedol po tom, ako poslanci Európskeho parlamentu v utorok schválili nariadenie EP a Rady o usmerneniach únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), čo v podstate znamená jej revíziu. „Zmeny budú platiť od roku 2014, pričom nová európska legislatíva vznikala už od roku 2011 a Slovenská republika do diskusie aktívne prispievala svojimi stanoviskami, najmä čo sa týka trasovania vysokorýchlostnej železnice,“ dodalo ministerstvo dopravy.
Matej: Trasu odklonili na Budapešť
Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondrej Matej naopak tvrdí, že SR stratila vysokorýchlostné železničné spojenie so západnou Európou. Europoslanci podľa neho zmenili jednu trasu takzvanej transeurópskej dopravnej siete.
„Ide práve o trasu, ktorá podľa plánu z roku 2004 mala moderným železničným koridorom prepojiť Paríž, Štrasburg, Stuttgart, Viedeň a Bratislavu. Trasa, ktorej koordinátorom je bývalý maďarský eurokomisár Péter Balász, tak bola zhodou okolností odklonená smerom na Győr a Budapešť,“ uviedol Matej. Slovensko tak podľa neho prichádza o možnosť moderného vysokorýchlostného železničného spojenia so západnou Európu a zároveň utrpí značné ekonomické škody.
To, že Európska komisia vyraďuje Bratislavu zo siete TEN-T, bolo podľa šéfa IDH známe už v auguste. „Bratislava je hlavným dopravným uzlom Slovenska. Ak nebude mať dostatočnú infraštruktúru, utrpia o to viac ostatné regióny Slovenska, a to najmä na východe krajiny,“ dodal Matej. Logistická dostupnosť je podľa neho základným predpokladom ekonomického rastu regiónov.