Mladí = nezamestnaní?

Finančná kríza, ktorá sa začala v roku 2008, so sebou priniesla aj krízu zamestnanosti. A aj keď krajiny Európskej únie už začali vykazovať aspoň mierny hospodársky rast, čísla o miere nezamestnanosti sa nedarí stlačiť nadol.

07.12.2013 12:00
bezradnosť, nezamestnanosť, strata práce Foto:
Ilustračné foto.
debata (6)
Európske riešenia - banner

To platí predovšetkým o miere nezamestnanosti mladých ľudí. V USA miera nezamestnanosti ľudí od 15 do 24 rokov dosahuje 16 percent. Európsky priemer je 23,5 percenta. Výraznou výnimkou je Nemecko, kde je bez práce len 8 percent mladých ľudí.

Európski lídri na stretnutí v Paríži, na ktorom sa venovali nezamestnanosti, uviedli, že situácia sa musí počas najbližších rokov zlepšiť. Oznámili preto rozšírenie podpory pre existujúce programy, na ktoré medzi rokmi 2013 až 2015 pôjde 45 miliárd eur. Cieľom podľa francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda je, aby v roku 2015 mladí nestrávili na úradoch práce viac ako štyri mesiace bez toho, aby im nebolo ponúknuté pracovné miesto, zaučenie, školenie alebo pokračovanie vo vzdelávaní. „Musíme konať rýchlo, pretože situácia je naliehavá, nemôžeme stratiť generáciu,“ povedal Hollande.

Seriál pripravujeme v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku. Prečítajte si aj ĎALŠIE ČASTI.

Už do konca tohto roka sa má na program podpory zamestnanosti mladých vyčleniť osem miliárd eur. Podľa prepočtov jednej bruselskej inštitúcie len v roku 2011 prišla Európska únia pre vysokú nezamestnanosť mladých o 153 miliárd eur a panujú obavy, že ich dlhodobá nezamestnanosť ich môže úplne vymknúť z prístupu na trh práce. To by znamenalo aj značné komplikácie pre udržanie hospodárskeho rastu na starom kontinente.

Na Slovensku nezamestnanosť mladých dosahuje 31,1 percenta. Dôvodom je fakt, že až 27-tisíc mladých ľudí na Slovensku má podľa hovorcu rezortu ministerstva práce Michala Stušku ukončené len základne vzdelanie. Rezort práce tvrdí, že prvé návrhy projektov už v týchto dňoch poslal Európskej komisii. Čerpať európske peniaze chce štát už od januára budúceho roka. „Polovica peňazí, teda 100 miliónov eur, pôjde na rekvalifikačné kurzy, ďalších 100 miliónov poskytneme podnikateľom na vytvorenie nových pracovných miest,“ vysvetľuje Stuška.

Premiér Robert Fico po summite európskych lídrov o podpore zamestnanosti mladých povedal, že štát potrebné peniaze na dofinancovanie nových projektov v štátnej pokladnici nájde. „Nemyslím si, že nebudeme schopní dofinancovať tieto európske projekty,“ povedal Fico. Spolieha sa na budúcoročný lepší výber daní, ako aj na zlepšenie ekonomického vývoja v eurozóne.

Niektorí analytici však upozorňujú, že po skončení dotácie firmy mladých ľudí opäť prepustia a situácia sa tak zlepší len krátkodobo. „Neexistuje záruka, že zamestnávateľ po skončení dotácie pracovné miesto jednoducho nezruší. Ministerstvo práce síce môže vypracovať štatistiky o tom, koľko tisíc pracovných miest sa vďaka programu vytvorilo, to však neznamená, že po skončení programu budeme mať aj vyššiu zamestnanosť,“ tvrdí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Ján Dinga.

Zamestnávatelia mladých ľudí neprijímajú však aj preto, že majú pre ponúkané pozície nevyhovujúce vzdelanie, ktoré neodráža reálny dopyt na trhu. Podľa štúdie spoločnosti McKinsey & Company, majú firmy mnoho otvorených pracovných pozícií, len ich proste nevedia obsadiť. Z prieskumu vyplýva, že 43 percent zamestnávateľov nevie nájsť vhodných kandidátov so zručnosťami a vedomosťami, ktoré od nich očakávajú. Na druhej strane až 72 percent škôl si myslí, že ich absolventi sú pripravení uplatniť sa na trhu práce. Riešenie zlej situácie so zamestnávaním mladých teda zrejme nevyriešia ani dočasné dotácie na tvorbu pracovných miest a ani silnejší ekonomický rast v EÚ. Z dlhodobého pohľadu bude nevyhnutná aj zmena štruktúry stredného a vysokého školstva.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Európske riešenia finančnej krízy #nezamestnanosť mladých