Hovorkyňa vlády na otázku agentúry Reuters odpovedala, že „novinárske špekulácie“ nebude komentovať. Do obnovy elektrárne by sa podľa skorších dohôd mohli zapojiť aj české firmy.
Vláda premiéra Viktora Orbána si vytýčila cieľ zvýšiť podiel jadra na domácej produkcii elektrickej energie zo 40 na 60 percent prostredníctvom rozšírenia elektrárne Paks, ktorá stojí južne od Budapešti. Ešte donedávna uvádzala, že vyhlási na tento projekt medzinárodný tender, minulý týždeň ale ministerka rozvoja Zsuzsanna Némethová povedala, že je možné, že tender sa neuskutoční. Rozšírenie epektrárne Paks prostredníctvom Rosatomu a s použitím ruskej technológie označila za logické. Dodala tiež, že vláda o tom ešte nerozhodla.
Šéf Orbánovho úradu minulý mesiac povedal, že Maďarsko rokuje s Ruskom o medzivládnej zmluve, ktorá by zabezpečila zachovanie doterajšieho výkonu elektrárne Paks a rokovanie je už v pokročilej fáze. Elektráreň teraz používa štyri reaktory sovietskej výroby typu VVER s celkovým výkonom okolo 2000 megawattov. Podľa Népszabadságu Orbán teraz pôjde do Moskvy podpísať dohodu o rozšírení jadrovej spolupráce s Ruskom, ktorej súčasťou má byť rozšírenie výkonu elektrárne na dvojnásobok.
Denník uviedol, že Rosatom ako jediný z možných uchádzačov o projekt ponúka predbežné financovanie, ktoré Budapešť nutne potrebuje. Projekt by mal stáť až štyri bilióny forintov. Záujem o rozšírenie Pakse by podľa denníka mohli mať aj francúzska Areva, juhokórejská KOPCO a americká Westinghouse z japonskej skupiny Toshiba.
Rosatom vlastní dva z troch členov česko-ruského Konsorcia MIR 1200, ktoré sa uchádza o dostavbu českej jadrovej elektrárne Temelín. Jeho konkurentom je americko-japonská firma Westinghouse.
Rosatom prejavil záujem aj o stavbu novej jadrovej elektrárne na Slovensku, ale rokovania so slovenskou vládou zamrzli.
Elektráreň Paks by podľa doterajších plánov mala najprv prejsť obnovou a predĺžením životnosti doterajších reaktorov do roku 2030. Do obnovy by sa mohli zapojiť aj české firmy, vyplýva to z dohody medzi premiérmi Česka a Maďarska uzavretej v roku 2009. České firmy sa už teraz podieľajú na prevádzke elektrárne. Miliardový kontrakt na výrobu 124 pohonov riadiacich tyčí určených na reguláciu výkonu jej reaktorov podpísala v roku 2008 plzenská Škoda JS.