Lotyšom nik neveril, teraz napredujú

Lotyšsko zaviedlo od nového roka euro a hospodársky prudko rastie. Daň za úspech bola však vysoká. Po radikálnych škrtoch sa z krajiny odsťahovali tisíce mladých ľudí. V exkluzívnom rozhovore pre Pravdu lotyšský šéf rezortu financií Andris Vilks napriek tomu tvrdí, že najdôležitejšia lekcia, ktorú kríza priniesla, je, aby sa úsporné opatrenia urobili rýchlo, aj keď môžu na začiatku znamenať výraznejší pokles životnej úrovne.

15.01.2014 12:00
Vilks, Dombrovskis, Lotyšsko Foto: ,
Lotyšský premiér Valdis Dombrovskis a minister financií Andris Vilks (vpravo) držia v rukách eurobankovky pri vstupe Lotyšska do eurozóny 1. januára 2014.
debata (17)

Sú lotyšské radikálne škrty receptom aj na riešenie slovenských dlhov?
Nerád by som hodnotil prácu vášho ministra financií. Poukazujem len na to, že aj keď nám mnohí ekonómovia zo začiatku neverili a boli proti nášmu spôsobu konsolidácie verejných financií, teraz sa ukazuje, že sme urobili dobre.

V čom spočíva konsolidácia na lotyšský spôsob?
Nenaťahovali sme úsporné opatrenia na dlhšie časové obdobie. Naopak. Urobili sme najväčšie škrty v Európe, v celkovom objeme 17 percent hrubého domáceho produktu, 70 percent na výdavkovej stránke za pomerne krátky čas. Zvyšok konsolidácie tvorilo zvyšovanie daní. Je pravda, že sme následne zažili až 25-percentný pokles hrubého domáceho produktu v prvých dvoch rokoch finančnej krízy, ale nakoniec sme obnovili naše hospodárstvo. V tomto roku očakávame rast na úrovni 4,2 percenta, čo je najrýchlejší hospodársky rast v únii. Nikto našim škrtom neveril, teraz v Európe napredujeme.

Čo ste teda konkrétne urobili v prvých rokoch krízy?
Po vypuknutí krízy v roku 2008 sme v priebehu dvoch rokov zrazili vládne výdavky o takmer desať percentuálnych bodov v pomere k hrubému domácemu produktu, prepustili 35 percent úradníkov, zrušili polovicu štátnych úradov a zredukovali platy verejných zamestnancov o 25 percent.

Tisíce ľudí teda náhle prišli o prácu. Nezastali sa ich odborári?
V porovnaní so Španielskom, s Talianskom, Portugalskom či Francúzskom nie. V takýchto krajinách máte za sebou desaťročia skúseností s riešením takýchto situácií, čo sa týka daní a minimálnej mzdy, ktoré my nemáme. V Lotyšsku je v odboroch približne 12 – 15 percent ľudí. Čo sme však urobili hneď na začiatku, bolo, že sme zostavili tím krízového manažmentu, ktorý zahŕňal odbory, konfederáciu podnikateľov a vládu, v niektorých prípadoch samosprávy.

Neprotestovalo sa v uliciach?
Do rokovaní sme zapojili odbory, pretože je veľmi dôležité, aby sme zabránili prípadným demonštráciám. Pochopili sme, že musíme niečo urobiť, ak prechádzame vnútornou devalváciou a musíme si siahnuť na platy. Tie boli v mnohých odvetviach príliš vysoké. Najmä v súkromnom, ale taktiež vo verejnom sektore. Hlavne v rokoch 2006 až 2008 sme zaznamenali extrémny rast platov. Dostali sa na príliš vysokú úroveň, a preto sme s nimi museli ísť dole.

Nezamestnanosť sa však u vás v čase krízy strojnásobila, dosahovala až vyše 21 percent v roku 2010.
Ku koncu minulého roka sa to výrazne znížilo na úroveň 12 percent.

Dôvodom je zrejme aj to, že za posledných desať rokov sa populácia zredukovala o viac ako desatinu. Z krajiny odchádzali  za prácou za posledné roky najmä mladí ľudia, ktorí na lotyšskom trhu práce nevedeli nájsť uplatnenie.
Situácia sa u nás za posledné dva roky výrazne zlepšuje. Dokážeme už pri raste ekonomiky vyššom ako tri percentá vytvárať pracovné miesta, najmä v priemysle. V Rige je aktuálne nezamestnanosť na úrovni 5 alebo 6 percent. Ak hovoríme o regionálnom rozvoji, nedokážeme dosiahnuť takéto čísla vo vzdialených regiónoch, v dedinách, menších mestách. Je to naozaj veľmi ťažké. Nové miesta prichádzajú hlavne z prístavných, priemyselných miest. To je jeden z najväčších problémov, jedna z najväčších výziev pre Lotyšsko. Veľmi nám pri tvorbe miest pomohol sociálny fond EÚ. Peniaze z únie nám umožňujú vytvárať miesta aj pre mladých, ktorých ste spomínali.

A čo domáca spotreba? Ľudia sa počas krízy aj u vás uskromňovali?
Roky predtým, ako prišla kríza, sme sa správali v míňaní ako Američania. Počas rokov 2005 – 2008, a to nielen my Lotyši, ale taktiež, a hlavne Estónci, sme si brali veľa úverov, veľa sme míňali a v čase krízových rokov sme sa vrátili späť k našim koreňom a správali sme sa skôr ako severské národy alebo Nemci, pretože práve toto bolo pre nás typické počas mnohých storočí. Prichádza čas, keď si ľudia u nás budú môcť viac dovoliť. Už sa totiž nemusíme zaoberať konsolidáciou, môžeme sa viac venovať rastu a dostávame veľkú podporu v podobe domáceho dopytu. Zvyšuje sa zamestnanosť, platy, produktivita, ľudia míňajú viac. V poslednom štvrťroku minulého roka poskytli banky tri až štyrikrát viac nových úverov v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2010.

Lotyšsko si pre veľký prepad ekonomiky muselo počas vrcholu krízy požičať peniaze od Medzinárodného menového fondu.
V roku 2008 sme požiadali Medzinárodný menový fond o pôžičku v hodnote 7,5 miliardy eur. V tom čase padla práve pre krízu u nás vláda, ratingové agentúry nám znížili rating, boli to veľmi zlé časy pre krajinu. Potrebovali sme pomoc zvonku. Jedným z dôvodov, prečo sme si zobrali pôžičku od MMF, bol aj ten, že sme museli stabilizovať našu najväčšiu súkromnú banku, ktorá je veľmi dôležitou bankou v systéme. Inak by sme zrejme dopadli ako Cyprus. Program od MMF sme nakoniec ukončili v roku 2012, o dva roky skôr, ako sme mali. Vyčerpali sme dokopy 60 percent z týchto peňazí.

Radikálnejšie skresať verejné výdavky sa dá zrejme len v malých otvorených ekonomikách, kde verejný sektor nemá taký veľký podiel na celkových výdavkoch štátu.
Žiadna vláda nepristupuje k škrtom, ale ani k zvyšovaniu daní s radosťou. Musíme si však uvedomiť, kto a z čoho bude financovať naše rozpočtové schodky, ktoré sú v mnohých krajinách stále vysoké. My sme išli cestou výdavkov.

Na Slovensku rástli dane, ale má sa uskutočniť aj reforma spájania úradov.
Určite by ste sa mali aj vy na Slovensku pozrieť na veľkosť vášho verejného sektora, na počet štátnych inštitúcií, ako ich môžete kombinovať a spájať. V Lotyšsku sme všetky úrady zredukovali na polovicu a ako som už predtým povedal, zamestnávame o tretinu menej ľudí, ktorí vykonávajú tie isté funkcie ako predtým. Pravdepodobne sme zavreli príliš veľa úradov a príliš zredukovali počty ľudí, ale celkovo ten trend bol dobrý. Nemôžeme si sťažovať, až na niektoré prípady, nemôžeme mať pocit, že existuje menej podpory, zlé prostredie pre podnikanie alebo nejaké problémy s implementáciou zákonov a postupov. Reštrukturalizácia verejného sektora je veľmi dôležitá – teda spájanie úradov, ktoré sa dajú spojiť, rušenie úradov, ktoré už nepotrebujete. Je veľmi dobré, ak dokážete týchto ľudí ihneď dostať do súkromného sektora, ale nie je to také ľahké, myslím, že si to bude vyžadovať nejaké prechodné obdobie.

Považujete to za nutné, rýchle škrty bez predošlej analýzy, alebo ide o štrukturálne reformy?
Určite štrukturálne reformy. Medzi ne patrí aj reforma školstva. Vzdelávanie je otázkou mnohých rokov, ale aj v súčasnosti môžeme vidieť nejaký pozitívny vývoj v oblasti učňovského vzdelávania. Chýbajú nám „modré goliere“, teda pracovníci vo výrobe a v súčasnosti pozorne skúmame rakúske a nemecké skúsenosti v tejto oblasti, ktoré sú najlepšie v Európe. Je tam nízka nezamestnanosť, veľmi ľahko si tam zoženiete prácu, čo je teda veľmi dobré pre týchto pracovníkov. Myslím si, že to by mali robiť všetky krajiny v Európe.

Od januára už ako osemnásta krajina platíte eurom. Prečo ste sa v týchto turbulentných časoch rozhodli vstúpiť do eurozóny?
Vždy sme sa snažili o euro. V Lotyšsku, a všeobecne vo všetkých pobaltských štátoch, môžete zaviesť euro, pretože eurozóna sa dostala z najhoršieho, aj pre globálnu ekonomiku sa zdajú byť teraz vyhliadky lepšie. Takisto Lotyšsko už má dlhšiu dobu politiku pevného menového kurzu oproti euru. To znamená, že viac-menej kopírovalo menovú politiku Európskej centrálnej banky a prechod na euro teda neznamenal výraznú zmenu menovej politiky, a teda nenastal napríklad ani nárast inflácie. Eurom sme chceli posilniť našu konkurencieschop­nosť a byť súčasťou väčšej integrácie únie.

Chcete byť v centre diania, tak tomu mám rozumieť?
Chceme byť vedľa stola s našimi partnermi, nie na stole, ako hlavné menu. Lotyšsko je malá krajina, je ďaleko od stredu Európy, nechceme byť mimo diania. Chceme sa deliť o naše názory, o naše skúsenosti, podporovať ostatných a chceme konať spoločne s ostatnými krajinami, aby sme dosiahli to, že budeme vedieť lepšie predpovedať náš život, podmienky pre ľudí, podniky a pre Európu ako takú. Pociťovali sme veľkú solidaritu počas obdobia problémov, hlavne čo sa týka susedných krajín, vieme, čo to znamená, keď nemáte peniaze, keď máte veľké problémy. Veľmi dobre dokážeme rozumieť národom, ako sú Gréci, Španieli alebo Portugalci. Solidarita je, samozrejme, veľmi dôležitá, ale na druhej strane je rovnako veľmi dôležitá zodpovednosť. Môžeme si vzájomne pomáhať, ale tí, ktorí potrebujú nejakú pomoc a podporu, musia taktiež pochopiť, že si musia plniť svoje domáce úlohy. To by sme chceli ostatným povedať, že aj my sme si plnili svoje úlohy, môžeme diskutovať o štruktúre týchto tzv. domácich úloh, čo ktoré krajiny majú robiť, pretože v každej krajine je iná situácia, čo sa týka ekonomiky. Musia však existovať nejaké spoločné pravidlá, ktoré je nutné dodržiavať.

Chceli ste prijať euro aj preto, aby ste sa zbavili vplyvu Ruska?
Nachádzame sa vo veľmi citlivej politickej oblasti. Vždy budeme mať blízko tohto veľkého suseda, ktorý zároveň predstavuje veľa možností na spoluprácu, ale aj potenciálne hrozby. Je preto veľmi dôležité začleniť sa do všetkých možných inštitúcií v Európe, najskôr to bola EÚ, potom NATO, teraz je to eurozóna, ale aj OECD. Je to veľmi dôležité pre malé ekonomiky. Cítime sa bezpečnejšie a je to účinný nástroj na eliminovanie akýchkoľvek špekulácií. Nie vždy je jednoduché predpovedať, ako sa bude taká veľká krajina, ako je Rusko, alebo veľká spoločnosť ako Gazprom v budúcnosti správať. Vidíme to na príklade toho, čo sa občas deje s Ukrajinou alebo vo vzťahu k iným štátom, ako je Litva. Pamätáte si, čo sa dialo na hraniciach štátov. Bol zákaz na litovské produkty, teraz prichádza na estónske produkty, potom holandské, poľské produkty, preto je oveľa lepšie, keď ste chránení, keď viete predpovedať správanie svojho partnera.

Z Lotyšska sa malo vytvoriť „mini Švajčiarsko“ vo východnej Európe, teda miesto, kde by kapitál z menej stabilných krajín ako Rusko alebo Kazachstan aspoň na určitý čas zakotvil, prípadne využil krajinu na presunutie sa do bankových centier ako Zürich alebo Londýn. Je to pravda?
Medzičasom sme zaviedli niekoľko opatrení zameraných proti praniu špinavých peňazí a nadmernému objemu peňazí vstupujúcemu do našich bánk. Tvrdenie, že objem podozrivých peňazí po našom vstupe do eurozóny sa zvýši, nie je preto pravdivé. Náš bankový sektor je približne dvakrát menší, ako je celkový priemer EÚ. Je sedem- alebo osemkrát menší ako finančný sektor na Cypre, oproti HDP našej ekonomiky. Náš finančný sektor je veľmi malý a príliš sa netýka nerezidentných vkladov.

Takže odmietate tvrdenie, že s vaším vstupom do eurozóny prídu aj podozrivé peniaze?
My sme jediná krajina, ktorá vyžaduje od bánk, ktoré držia vyšší podiel vkladov od ľudí, ktorí nemajú pobyt na území Lotyšska, individuálny prístup k indikátorom. Žiadna z krajín EÚ alebo eurozóny to nerobí. To znamená, že pomer kapitálu a likvidity v týchto bankách je asi dvakrát vyšší ako v Nemecku, vo Francúzsku alebo vo Veľkej Británii. Hovoríme o takých číslach pre kapitálovú primeranosť bánk ako 16, 18, 20 percent. Napríklad v Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku majú problém dosiahnuť dvojciferné čísla. Hovoríme o miere likvidity 60 a 80 percent, ale veľa krajín má problém dosiahnuť 30 percent. Ak by niektoré z týchto bánk chceli držať viac týchto vkladov, mali by za to platiť viac. Tieto peniaze priamo nesúvisia s našou ekonomikou, ide tu skôr o transferové centrá, väčšina z týchto peňazí ide do rôznych dlhopisov, kmeňových akcií a cenných papierov, ktoré nakupujú v západnej Európe, Japonsku, Rusku alebo USA. Náš garančný program vkladov sa týchto vkladov týka len v obmedzenej miere. Väčšina z nich je viac ako stotisíc eur a tieto spoločnosti, ktoré vkladajú peniaze, nežiadajú ochranu. Rešpektujeme všetky ich odporúčania a spolupracujeme so všetkými inštitúciami Ministerstva financií USA a takisto s inštitúciami EÚ.

Ako si teraz predstavujete spoluprácu s Ruskom, od ktorého ste ekonomicky závislí?
Pokračujeme naďalej v spolupráci. Ruské spoločnosti chcú u nás otvárať svoje prevádzky, lebo je veľmi dobré produkovať v EÚ. Momentálne ideme budovať nový priemyselný závod na produkciu vagónov pre trh EÚ. Sme pripravení prijať všetkých investorov, musia sa však vzdať akéhokoľvek politického vplyvu. To je to, čo chceme prezentovať. Investície z Ruska narastajú, čo je dobré pre exportný priemysel, veľa veľkých ruských spoločností využíva naše prístavy, našich ľudí na to, aby sa dostali ďalej na trh EÚ a mimo Európy.

Andris Vilks (51)

Vyštudoval Fakultu geografie na Univerzite v Lotyšsku. Neskôr študoval aj na Fakulte medzinárodného podnikania na Univerzite vo Frankfurte. Predtým, ako sa v roku 2010 stal ministrom financií, pracoval vyše desať rokov v bankovom sektore.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #euro #eurozóna #Lotyšsko