Kabinet to odmietol, keďže hrozilo, že atómku by zaplatili daňovníci. Rusi však ustúpili a na kľúčovej podmienke už netrvajú.
„Ruská strana netrvá na použití mechanizmu garantovaných cien a je pripravená zvážiť akúkoľvek formu podpory zo slovenskej strany, ktorá zabezpečí, aby bol projekt ekonomicky realizovateľný tak pre investorov, ako aj pre veriteľov,“ povedala hovorkyňa slovenskej časti Rosatom Overseas Andrea Krajniaková.
Záujem o výstavbu elektrárne vlani v októbri v Bratislave deklaroval aj francúzsky prezident François Hollande. Detaily sa však dolaďujú s Rusmi. „Tímy oboch strán sa pravidelne stretávajú, aby hovorili o výstavbe atómovej elektrárne,“ podčiarkol hovorca rezortu hospodárstva Stanislav Jurikovič.
Rosatom v stredu získal zákazku na rozšírenie maďarskej jadrovej elektrárne Paks a je v hre aj o dostavbu Temelína v Česku. Je možné, že Rusi postavia aj elektráreň v Bohuniciach za 10 až 12 miliárd eur, ak s vládou nájdu spoločnú reč. Pri prebiehajúcej dostavbe Mochoviec za 4 miliardy eur sa ešte druhá Dzurindova vláda pri privatizácii Slovenských elektrární vzdala ako 34-percentný akcionár budúcich dividend v prospech projektu.
Na dostavbe tretieho a štvrtého bloku Mochoviec participujú aj Rusi. Projekt, ktorý má zhruba polovičný výkon oproti plánovanému novému zdroju v Bohuniciach, majú pod palcom Slovenské elektrárne ovládané talianskym Enelom.
Atómku v Bohuniciach mal pôvodne stavať spoločný podnik Slovenska a českého gigantu ČEZ, spoločnosť JESS, pričom západní susedia mali stavbu financovať. Pred časom však česká firma vyhlásila, že svoj podiel v spoločnom podniku chce predať. Kandidátom na kúpu je práve Rosatom. Ten nechce spresniť, za akých podmienok si vie predstaviť vybudovanie zdroja. „Je bežné, že pri rokovaniach dá jedna strana návrh a ak ho protistrana odmietne, príde na rad iná možnosť. Rozhovory ďalej pokračujú a len čo to bude možné, výsledok predstavíme verejnosti,“ dodala pre Pravdu šéfka slovenského Rousatom Overseas Denisa Voleková.
Zástupcovia ruského atómového gigantu pritom ešte v lete otvorene hovorili, že keď od vlády nedostanú záruky, atómku budovať nebudú. Garancie mali spočívať v stanovení minimálnej ceny elektriny okolo 65 eur za megawatthodinu. Ak by Rusi nedodávali domácnostiam energiu za takú vysokú sumu, musel by im štát rozdiel zaplatiť. Keby sa to dialo v súčasnosti, za každý rok prevádzky by takto štát musel vyplatiť podľa prepočtov Pravdy asi 150 miliónov eur.
Fakt však je, že odborníci v dlhodobom horizonte očakávajú rast cien elektriny. Ak by sa tento scenár naplnil, Slovensko by na stanovení výkupnej ceny elektriny mohlo zarobiť. Keby na medzinárodných trhoch jej hodnota stúpla napríklad nad sto eur, štát by od Rosatomu získal asi 150 miliónov ročne, pričom ďalšie peniaze by dostal cez dividendy ako 51-percentný akcionár pološtátnej spoločnosti JESS.
Je otázne, ktorá z týchto dvoch možností sa naplní. Isté však je, že Nemecko už dávnejšie ohlásilo odklon od elektriny z jadra a v Európe preto môže vzniknúť nedostatok stabilných zdrojov elektrickej energie, ktoré sú schopné vyrábať komoditu v rovnakom množstve 24 hodín denne. Kríza na druhej strane nateraz dopyt po elektrine výrazne znížila.
Možný smer naznačilo pred pár dňami aj Maďarsko. Vláda premiéra Viktora Orbána si totiž vytýčila cieľ zvýšiť podiel jadra na domácej produkcii elektrickej energie zo 40 na 60 percent prostredníctvom rozšírenia elektrárne Paks, ktorá stojí južne od Budapešti. Zákazku získal tiež Rosatom.
Elektráreň teraz používa štyri reaktory sovietskej výroby typu VVER s celkovým výkonom okolo 2¤000 megawattov. Premiér Viktor Orbán však podpísal dohodu o rozšírení jadrovej spolupráce s Ruskom, ktorej súčasťou má byť rozšírenie výkonu elektrárne na dvojnásobok.
Nová bohunická atómka by mala produkovať elektrinu najmä pre balkánske štáty, kam sa mala dostať napríklad cez Maďarsko. Práve preto sa vynorili úvahy, či nová maďarská atómka neprekazí takéto plány. Slovenský minister hospodárstva Tomáš Malatinský však tvrdí, že tento scenár by sa nemal naplniť. „Sú podpísané medzinárodné dohody, ktoré zabezpečia dostatočnú kapacitu prepravnej siete,“ mieni Tomáš Malatinský.
Elektrinu z jadra podľa viceprezidenta spoločnosti ÚJV Řež Jozefa Mišáka chcú aj štáty na celom svete, ktoré ju doteraz nemali. Podľa neho sú to napríklad Spojené arabské emiráty, ktoré už elektráreň stavajú. Atóm chce aj Turecko, Vietnam či Bielorusko, ale aj Bangladéš, Malajzia, Jordánsko a Thajsko. „Pri všetkých štátoch je veľmi dôležité, či si majú z čoho vyberať pri voľbe zdroja. V Bielorusku zrejme veľa možností nemajú. Pre arabské emiráty je asi výhodnejšie vyťaženú ropu predať a pre svoju potrebu si vyrábať elektrinu z uránu. Navyše po pár desiatkach rokov zostanú bez ropy a začínajú sa na to pripravovať,“ zdôvodnil pre Pravdu Mišák.
Francúzsky prezident François Hollande nedávno vyjadril záujem o slovenskú jadrovú energetiku. „Chceme byť prítomní, keď sa Slovensko bude rozhodovať, komu zverí výstavbu nových reaktorov,“ vyhlásil Hollande v Bratislave a podotkol, že krajina galského kohúta má záujem o spoluprácu aj pri spracovaní jadrového odpadu alebo vyraďovaní elektrární. Problémy s viacerými rozostavanými atómkami však francúzskej Areve nerobia dobré meno.
To by sa však mohlo zmeniť, ak sa firme napríklad podarí uviesť do reálnej prevádzky takzvaný reaktor štvrtej generácie, ktorý má vyrábať elektrinu z odpadu produkovaného súčasnými atómkami. Podľa viacerých expertov sa to stane až zhruba okolo roku 2050.