Najjednoduchšou možnosťou je prevod peňazí do krajín s bankovým tajomstvom, obľúbené je aj lobovanie u politikov za rovné dane pre všetkých, či prepis majetku na firmu.
Ak si napríklad milionár dá trvalý pobyt do daňového raja, daniari sú na jeho príjmy krátki. Milionári totiž optimalizujú dane aj tak, že vykazujú obchody na Slovensku za biznis v rámci daňového raja, ktorý podrobnosti o transakciách nezverejňuje. Potom nemusí pomôcť ani najnovšia 35-percentná zrážková daň pri obchodoch s daňovými rajmi.
Krajiny EÚ sa snažia o dohody s daňovými rajmi o zverejňovaní účtov a platieb, ale úspechy sú zatiaľ len čiastkové. Ráznejšie kroky voči boháčom pritom narážajú na demokratické princípy o nedotknuteľnosti osobného vlastníctva a vplyv samotných milionárov na politikov.
Aj samotné snahy politikov získať viac od bohatých, nie sú často dobre pochopené. Napríklad Švajčiari vlani v referende nezaviedli platové stropy pre manažérov. Francúzskemu prezidentovi Françoisovi Hollandovi zase po zavedení 75-percentnej dane pre boháčov paradoxne klesla popularita, keďže opatrenie nenaplnilo štátnu kasu a vláda musela prijať iné nepopulárne rozpočtové opatrenia. Je otázne, ako dopadnú najnovšie snahy v Česku zdaniť viac bohatých.
„Problém nie je v tom, že bohatí ľudia majú viac peňazí, ale v priveľa možnostiach ako sa vyhnúť plateniu daní,“ povedal ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Podľa ekonómov môžu byť vyššie majetkové dane efektívnou cestou na zdaňovanie bohatých.
„Z pohľadu vplyvov na rast ekonomiky je najmenej škodlivé zdaňovanie nehnuteľností. Zaviesť progresívnu daň z nehnuteľností odporúča napríklad aj Svetová banka,“ povedal ekonóm Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. O zavedenie takejto dane sa pokúša aj súčasná vláda. V praxi však ministerstvo financií naráža na viacero problémov. Napríklad bohatí ľudia málokedy predávajú nehnuteľnosti s hodnotou nad milión eur cez realitné kancelárie. Štát tak nevie jednoduchým spôsobom zistiť trhovú hodnotu najdrahších nehnuteľností. „Problémom tiež je, ako by vyššie dane platili dôchodcovia s 300-eurovými penziami vlastniaci drahé domy napríklad v Tatrách,“ upozornil Baláž. Daň z luxusných nehnuteľností, by však štátnemu rozpočtu mohla pomôcť, keďže predpokladaný výnos sa pohyboval okolo 100 miliónov eur za rok.
Samotné zdaňovanie príjmov slovenských milionárov vidia ekonómovia ako pritvrdý oriešok. „Milionári by sa vyšším daniam z príjmov v desiatkach miliónov eur určite vyhli,“ uviedol Radovan Ďurana, ekonóm Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Na priblíženie štát na daniach z príjmov plánuje v roku 2014 vybrať 1,8 miliardy eur, z čoho „len“ 219 miliónov eur vyberie od fyzických osôb a zvyšok zaplatia podniky. Lenže v konkurenčnom prostredí môžu firmy rovnako ako ľudia ujsť za nižšími daňami do okolitých krajín. V praxi je tak jedinou možnosťou ako získať viac peňazí od bohatých, zavedenie bankového odvodu, dane z finančných transakcií či mimoriadnych daní pre najziskovejšie podniky.
V rámci bankového odvodu približne do jesene tohto roka slovenské banky odvedú štátu 500 miliónov eur. Následne by malo prísť ku klesnutiu bankového odvodu o polovicu na 0,2 percenta. Podobne mimoriadnu daň vo výške 0,4 percenta z ročného zisku platia veľké spoločnosti, pôsobiace v energetickom, farmaceutickom či telekomunikačnom biznise. Daň z finančných transakcií na Slovensku nefunguje, keďže vláda podporuje jej zavedenie len v prípade spustenia v celej eurozóne. Súčasná vláda zaviedla aj progresívne zdaňovanie lepšie zarábajúcich ľudí. „Ak v roku 2013 presiahol základ dane fyzickej osoby sumu 34¤401,74 eura zo základu dane, ktorá presahuje túto hranicu, bude fyzická osoba platiť daň so sadzbou 25 percent. Sadzba dane do tejto výšky základu dane zostáva na úrovni 19 percent,“ povedala hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová. Lenže 25-percentná daň skutočných najväčších milionárov nemusí zasiahnuť.
Ďalšími navrhovanými riešeniami tentoraz z dielne Medzinárodného menového fondu je jednorazové zdanenie majetku na úrovni desiatich percent. V prípade Slovenska by takáto jednorazová daň, zameraná na vklady v bankách a druhom pilieri, jednorazovo priniesla niečo nad tri miliardy eur.