Len za minulý rok ČR nedočerpala desať miliárd českých korún, v rámci celej EÚ sa pritom nedočerpalo 16 miliárd korún. Podľa premiéra Bohuslava Sobotku (ČSSD) navyše tento rok hrozí, že Česko z európskych fondov nevyčerpá až 24 miliárd korún. Najväčšie problémy majú rezorty životného prostredia a školstva.
„Česká republika je na tom úplne najhoršie zo všetkých európskych krajín. Za minulý rok sme mali bilanciu desať miliárd korún nevyčerpaných z európskych fondov. V rámci celej EÚ je to 16 miliárd, takže my tvoríme väčšiu časť tejto straty, a to je skutočne veľmi neradostné zistenie,“ uviedla Jourová.
Problémy budú podľa nej aj v tomto roku. „Najväčšie riziko nevyčerpania hrozí Operačnému programu Životné prostredie, kde odhady hovoria až o 13 miliardách korún. Ďalej ide o Operačný program Výskum a vývoj pre inovácie, čo je program ministerstva školstva, kde hrozí strata 7,5 miliardy korún. Ďalším programom je OP Podnikanie a inovácie, kde ide o 1,5 miliardy korún,“ povedala.
Podľa Jourovej môže za problémy s čerpaním niekoľko vecí. „Dochádzalo priebežne k zlému finančnému plánovaniu. Stále sa javilo, že je veľa času a on ten čas vlastne nebol. Malo sa teda rýchlejšie čerpať,“ uviedla ministerka a dodala, že zlý bol aj kontrolný systém. „Ten spôsobil niektoré sankcie. Zrejme ešte budú prichádzať také, o ktorých ešte ani nevieme,“ doplnila Jourová a odkázala na správu Európskej komisie o korupcii, podľa ktorej je korupcia vystopovateľná hlavne na regionálnej a miestnej úrovni.
Odborníci sa nevyčerpaniu peňazí príliš nečudujú. „Ide o dôsledok prehnanej byrokracie českých kontrolórov, ktorí u nás na dotácie dohliadajú. Kontroly projektov k verejným zákazkám často vedú neodborne. Dôsledkom sú časové prieťahy, počas ktorých príjemcovia dotácií musí vysvetľovať, čo je a čo už nie je v súlade so zákonmi. Kontrolóri sa tiež často zameriavajú iba na formálne chyby, ktoré na zadávacie konanie nemajú žiadny vplyv a za tie potom úplne nezmyselne krátia žiadateľom dotácie,“ poznamenala Lucie Žilková, právnička spoločnosti Otidea, ktorá sa zaoberá verejným obstarávaním.
„Česku sa nedarí využívať potenciál, ktorý nám dáva možnosť čerpať európske peniaze na to, aby sme podporili a naštartovali hospodársky rast a zamestnanosť. Nejde iba o to, aby sme vyriešili tieto problémy administratívne, ale ide o súčasnú i budúcu prosperitu krajiny,“ povedal Sobotka. Cieľom vlády podľa neho je, aby táto suma bola na konci roka čo najmenšia.
Vláda zadala jednotlivým ministerstvám úlohu spracovať krízový plán čerpania európskych fondov. Jourová ju ako celok 28. februára predloží vláde na schválenie. Každý mesiac potom bude vláda sledovať, ako sa tieto plány darí riešiť. Pôjde pritom o množstvo technických a účtovných operácií a priebežné rokovania s Európskou komisiou. Už túto stredu odletí Jourová do Bruselu na rokovanie s eurokomisárom pre regionálnu politiku Johannesom Hahnom, kde budú rokovať aj o niektorých konkrétnych opatreniach na urýchlenie čerpania európskych peňazí.
Česko mohlo v minulom programovacom období získať až 800 miliárd korún. Domáci príjemcovia dotácií z európskych fondov však z toho získali k začiatku tohtoročného januára 514,9 miliardy korún. Ide o 63,7 percenta z celkovej sumy, ktorú má Česko v týchto rokoch k dispozícii. Z celkovej doteraz vyplatenej sumy požiadalo ministerstvo financií Európsku komisiu o spätné preplatenie 385,5 miliardy korún, teda 47,7 percenta celkovej sumy. Práve túto sumu považujú úrady za skutočne vyčerpanú dotáciu.