To kontrastuje s prevládajúcim názorom politikov, že deflácia, teda pokles spotrebiteľských cien, v eurozóne nehrozí, píše agentúra Reuters.
Britská banka Barclays napríklad vo svojej štúdii načrtla paralely medzi eurozónou a Japonskom a dospieva k záveru, že v eurozóne existuje „značné“ riziko dlhšieho obdobia poklesu cien. Podľa ekonómov americkej banky JPMorgan by príchod deflácie nebol žiadnym prekvapením.
Spotrebiteľské ceny v eurozóne v januári medziročne stúpli iba o 0,7 percenta. Medziročná miera inflácie klesla z decembrových 0,8 percenta. Cieľom Európskej centrálnej banky (ECB) je pritom držať infláciu blízko pod hranicou dvoch percent.
Deflácia obvykle zvádza spotrebiteľa k odkladaniu výdavkov a podniky k odkladaniu investícií, pretože očakávajú nižšie ceny v budúcnosti. To podkopáva hospodársky rast a zamestnanosť. Deflácia takisto zvýši reálnu dlhovú záťaž dlžníkov, vrátane vlád. Podľa banky Barclays by deflácia v eurozóne poškodila akcie a bola by nepriaznivá pre udržateľnosť verejného dlhu v okrajových krajinách eurozóny.
„Riziko deflačného obdobie v celom tomto regióne je značné. Rozhodne je väčšie, než na verejnosti pripúšťajú politici z eurozóny,“ uviedla Barclays. Existenciu hrozby deflácie tento týždeň podľa agentúry Reuters odmietol napríklad nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.
V Českej republike práve pre hrozbu deflácie centrálna banka vlani intervenovala proti korune a oslabila ju na úroveň 27 Kč za euro, čo bol približne 7 % pokles. Tento krok v tom čase kritizovali viacerí českí ekonómovia a politici. Podľa guvernéra ČNB Miroslava Singera údaje o januárovej inflácii len na úrovni 0,2 percenta potvrdili, že krok centrálnej banky bol správny.
Na Slovensku sa v januári ceny zastavili. Ich medziročný nárast bol nulový, ukázali údaje Štatistického úradu SR.