Skoré marcové sejby jačmeňa sú podľa skúseností prísľubom dobrej úrody. Napučané či už kvitnúce stromy zasa dávajú predpoklad, že ovocie by mohlo dozrieť oveľa skôr, ako je bežné pri normálnom vývoji počasia. Napríklad na skorých čerešniach by sme si podľa odhadov Mariána Vargu, šéfa Únie ovocinárov, mohli pochutnávať už v polovici mája a prvé marhule dozrejú na začiatku prázdnin.
Na otázku, či tieto nádeje nespáli mráz, klimatológ Pavol Faško zo Slovenského meteorologického ústavu odpovedá, že v najbližších dňoch sa neočakáva vpád arktického vzduchu. Lenže jarné mrazy držia pestovateľov teplomilnej zeleniny, ovocia a viniča na Slovensku v šachu takmer do polovice mája. Počasie tak môže podľa Fašku rozohrať, napriek doteraz slnečnému marcu, nepreberné množstvo scenárov. Navyše časť meteorológov špekuluje, že koncom tohto týždňa by sa mali teploty znížiť. Pri oblačnosti sa v južných okresom mrazy nečakajú, ale je možné, že napríklad na severnom Slovensku by sa ešte mohol objaviť nový sneh.
Chýba zimná vlaha
Poľnohospodári, ktorí zasiali jariny, ako povedzme družstevníci v Rybanoch neďaleko Bánoviec nad Bebravou či farmár Ivan Gombár z Bardoňova na rozhraní okresov Nové Zámky a Levice, by sa potešili dažďu.
Zima bez snehu zanechala pôdu bez dostatočných zásob vlahy. Aj keď namiesto snehu pršalo, slnko spolu s vetrom rýchlo vysúšajú vrchné vrstvy pôdy. Najväčší deficit vlahy, ako upozorňuje Pavol Faško, je na severe Záhoria, kde nedostatok oproti normálu dosahuje 50 percent. Zhruba 30-percentné vlahové manko majú ostatné oblasti západného Slovenska, ktoré produkuje najviac obilia v celej krajine.
Pšenica, ktorá je kľúčovou slovenskou obilninou, prezimovala dobre. Niektoré porasty, najmä tam, kde sa neurobila poriadna orba a obilninári sa spoľahli na bezorbové technológie, však zakvitli burinami. "Navidomoči treba urobiť jarný postrek, aby pšenici nekonkurovali koberce hviezdic, hluchavky či veroniky,“ odporúča šéf šľachtenia z Výskumno-šľachtiteľského ústavu v Bučanoch Tibor Roháčik.
Súčasným počasím môže byť zraniteľná repka olejnatá, ktorá v apríli poskytuje najvýdatnejšiu pastvu včelám. Po tom, čo poháňaná nezvyčajne teplým marcovým slnkom začala rásť, môžu jej krehké rastlinné pletivá od nočných mrazíkov popraskať. Rozdiel medzi nočnými teplotami totiž predstavuje aj vyše 15 stupňov Celzia, a to nielen tejto plodine nerobí dobre.
Prejavy stredomorskej klímy
V strehu sú aj ovocinári. Ovocinár Marián Varga nabáda pestovateľov, aby pozorne sledovali výskyt škodcov. Kým pri zlomovom nástupe jari treba ozlomkrk zasahovať proti celej plejáde škodcov a zvyšovať koncentrácie chemických látok, teraz sa ponúka lacnejšia selektívna likvidácia nepriateľov úrody. Vo výhode môžu byť ekologicky orientovaní ovocinári. Spolu so škodcami prezimovali aj ich prirodzení predátori, ktorí sú, ako pripomína Varga, účinnými pomocníkmi pestovateľov.
"Od jesene pokračuje sucho, a keď stromy začnú kvitnúť, zavlažujte,“ odporúča skúsený ovocinár z Dunajskej Lužnej Jozef Vozár. Voda pomôže kvitnúcim stromom aj včelám, ktoré ich opeľujú a sú pri svojej práci smädné.
Keby mali pokračovať teplé zimy, slovenskému ovocinárstvu by to mohlo prospieť, pretože po skoršej úrode budú mať stromy viac času na regeneráciu.
Zjavné približovanie sa stredomorskej klímy by tak mohlo podľa Vargu priniesť aj "klimatický“ prírastok úrod. Lenže Slovensko so svojou kontinentálnou polohou je krajinou, kde sa často striedajú extrémy. Čím ich bude menej, tým väčšia šanca na dobrý poľnohospodársky rok.