Výber daní rastie. Dostanú firmy úľavy?

Jedno z kľúčových opatrení na boj proti daňovým únikom začína fungovať. Vláda tento rok zaviedla daňové licencie najmä pre stratové firmy vo výške od 480 eur ročne. Ukazuje sa, že sa nepotvrdili obavy zástupcov podnikateľov, že firmy skončia s biznisom a štát neuvidí tento rok naplánovanú sumu z nového opatrenia vo výške 112 miliónov eur.

13.03.2014 21:00 , aktualizované: 14.03.2014 08:00
manager, práca, biznis Foto:
Ukazuje sa, že sa nepotvrdili obavy zástupcov podnikateľov, že firmy skončia s biznisom a štát neuvidí tento rok naplánovanú sumu z nového opatrenia vo výške 112 miliónov eur.
debata (28)

Firiem totiž neubúda, naopak, ich počty sa zvyšujú. Oproti koncu vlaňajška v úvode tohto roka pribudlo 12-tisíc spoločností s ručením obmedzeným, ktorých je už 177-tisíc. Môže to súvisieť s oživením ekonomiky, ale aj so snahou živnostníkov o väčšiu daňovú optimalizáciu. V každom prípade licencie podnikateľov výraznejšie neodradili, klesá aj podvodov na dani z pridanej hodnoty, aj preto štát za prvé dva mesiace roka nečakane zvýšil príjmy medziročne až o 129 miliónov eur.

Minister financií Peter Kažimír už prisľúbil, že v prípade dobrého výberu daní dôjde k úľavám pri licenciách a od roka 2015 môže ísť dole aj daň z príjmov pre firmu. Tú vláda vlani zvýšila z 19 na 23 percent, ale tento rok ju znížila na 22 percent. Podnikatelia by privítali úpravy licencií, ktoré zatiaľ nemusia platiť firmy v prvom roku podnikania. „Na rozbeh potrebujeme minimálne dva až tri roky, kedy asi budeme podnikať v účtovnej strate,“ hovorí začínajúca podnikateľka v nábytkárstve Zuzana Krnáčová.

Vláda licencie zaviedla, keďže sa ukázalo, že až 62 percent spoločností za posledné štyri roky neodviedlo žiadne dane. Časť z 15-tisíc takzvaných spiacich firiem, ktoré roky nevykonávali činnosť a mnohé z nich boli podozrivé z neoprávneného krátenia daní, sa postupne ruší. Inak budú musieť licenciu zaplatiť za pomernú časť roka, keď fungovali. Ďalšie firmy však pribúdajú. „Zmeny, ktoré sa udiali v podnikateľskom prostredí, nie sú likvidačné, ale podnikaniu skôr priťažili a zvýšili finančné zaťaženie podnikateľov. Zrejme si časť živnostníkov zaregistrovala i obchodnú spoločnosť s cieľom optimalizovať svoje výdavky. Aj preto sledovanie zmien počtu podnikateľov nie je až také dôležité v porovnaní so sledovaním daní a odvodov, ktoré štát od podnikateľov vyberie,“ povedal šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Robert Kičina.

Ministerstvo financií len nedávno potvrdilo, že podľa doterajšieho vývoja počíta s tým, že na dani z príjmu firiem medziročne vyberie viac o 136 miliónov eur a príjmy z odvodov stúpnu o 10 miliónov eur. Celkové hotovostné rozpočtové príjmy štátu za prvé dva mesiace síce raketovo narástli, ale na dani z príjmov firiem zatiaľ štát vybral medziročne o 11 miliónov eur menej.

Na licencie sa sťažujú malé firmy, väčším, ktoré môžu platiť licenciu až do výšky 2 880 eur, nový poplatok neprekáža, keďže viac získali z poklesu dane z príjmov.

„Ak máte 5-tisícový ročný obrat ako firma, tak je aj 480-eurová licencia záťaž. Keď zarobíte ako podnikateľ okolo 15-tisíc až 25-tisíc eur ročne, čo je bežný obrat malých slovenských podnikateľov, tak vás daňová licencia nejakým výrazným spôsobom neobmedzí v podnikaní,“ povedal ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Výšku licencie si možno odpísať z kladnej daňovej povinnosti. Poplatok sa tak reálne dotýka len stratových firiem.

„Podnikateľ odvádza štátu daň zo závislej činnosti, sociálne a zdravotné odvody za zamestnancov, odvádza DPH zo svojho obratu, miestne dane, daň z nehnuteľnosti a motorových vozidiel. Ale často príjmy podnikateľa nie sú vyššie ako výdavky. Preto je nelogické platiť ešte aj nejakú daňovú licenciu, ktorá podnikateľov finančne zaťažuje,“ argumentuje zase prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka. Fakt je, že ak firme nevznikne daňová povinnosť, automaticky to neznamená, že firma podvádza. Ak totiž napríklad investuje do opravy budov, kúpy nových áut či strojov, v ďalších rokoch ich odpisuje a daňová povinnosť jej tak nevznikne. „Tento argument so splácaním úverov a podobne beriem. To však nie je záležitosť 60 percent slovenských firiem,“ oponuje Baláž.

Licencie skomplikujú podnikanie najmä začínajúcim firmám. Napríklad mladá, 25-ročná začínajúca podnikateľka Zuzana Krnáčová, ktorá začala s inovatívnym podnikaním v nábytkárstve, nateraz nevie, z čoho licenciu zaplatí. „Ako nová firma, ktorá podniká len deväť mesiacov, a je stále ešte v strate, je to významná položka v rozpočte,“ sťažuje si Krnáčová.

Krnáčová do firmy vkladá zatiaľ vlastné prostriedky. „Komplikuje nám to podnikanie, nie sme nadšení jednak z administratívnej záťaže, ako aj zo zmien v daňovej a odvodovej oblasti. Na Slovensku sa nepodniká najjednoduchšie, hľadáme preto uplatnenie aj na iných trhoch,“ doplnila Krnáčová.

Samotný fakt, že od januára tohto roka počet eseročiek pribúda, pripisujú ekonómovia a odborníci aj zmenám v ich zakladaní. Nový boom v zakladaní spoločností vyvolalo opatrenie, ktorým sa okrem iného mení spôsob splácania vkladov a základného imania v s.r.o. Od októbra minulého roka je na založenie eseročky potrebné základné imanie 5¤000 eur vložiť na účet do banky.

Katarína Havrilová z Prievidze si takto ešte koncom decembra dala žiadosť o založenie eseročky. Na vyplatenie základného imania banke by totiž nemala peniaze. „Môj známy právnik mi vtedy povedal, že novela Obchodného zákonníka sa nedotkne spoločností, ktoré sú založené pred prvým októbrom 2013. Teda keď podám návrh na zápis do obchodného registra najneskôr do 31. decembra 2013. Urobila som tak a neľutujem. Peniaze na založenie eseročky by som teraz neviem odkiaľ vzala,“ hovorí Havrilová, ktorá chce podnikať v gastronómii.

Podľa sektorov došlo k nárastu počtu spoločností v obchode a sektore služieb, napríklad pri administratívnych a podporných službách alebo pre právne a účtovné činnosti. „Na jednej strane to môže znamenať, že sa ekonomike lepšie darí, ale na druhej strane aj to, že firmy sa snažia lepšie skryť svoj daňový základ legálnou cestou, a preto je dopyt po právnych a účtovných službách. A teda firmy, ktoré sú pod tlakom, ekonomickým aj legislatívnym, viac optimalizujú,“ hodnotí analytik ČSOB banky Marek Gábriš. Za uplynulé dva roky poklesol počet živnostníkov podľa Štatistického úradu o viac ako 17-tisíc. V úvode tohto roka ich ubudlo necelých 2,5 tisíca.

Eseročka umožňuje viac optimalizovať výšku odvodov aj daní. Obzvlášť pri tzv. jednoosobových eseročkách, teda spoločnosti s jediným spoločníkom a konateľom v tej istej osobe, je možné za určitých podmienok neodvádzať do sociálnej poisťovne žiadne odvody a do zdravotnej poisťovne minimálne odvody. Najdôležitejšou výhodou s.r.o je ručenie za záväzky, kde živnostník ručí celým svojím súkromným majetkom, pri s.r.o do výšky svojho majetku, teda napríklad spoločník neručí za záväzky svojím majetkom vôbec.

© Autorské práva vyhradené

28 debata chyba
Viac na túto tému: #firmy #dane #ministerstvo financií #podnikatelia