Ukrajinský dlh zodpovedá zhruba 40 percentám hrubého domáceho produktu krajiny, čo by za normálnych okolností nevzbudzovalo žiadne znepokojenie. V prípade Ukrajiny však rastú obavy zo štátneho bankrotu v dôsledku politickej krízy spojené s poklesom kurzu domácej meny.
Ukrajinská hrivna tento rok oslabila takmer o 15 percent, čo zvýšilo dlhovú záťaž Ukrajiny. Tamojšia vláda odhadla, že krajina bude v priebehu nasledujúcich dvoch rokov potrebovať finančnú pomoc okolo 35 miliárd dolárov, aby odvrátila štátny bankrot.
Misia MMF dorazila do Kyjeva 4. marca, aby vyhodnotila ekonomickú situáciu krajiny. Šéfka MMF Christine Lagardeová minulý týždeň oznámila, že prieskumný tím na Ukrajine zostane a začne s vládou rokovania o hospodárskom reformnom programe a finančnej pomoci.
Predchádzajúci úverový program pre Ukrajinu v hodnote 15 miliárd dolárov MMF na začiatku roku 2011 zmrazil, pretože Kyjev odmietol uskutočniť niektoré reformy, vrátane zvýšenia cien plynu pre domácnosti.
Prísne podmienky finančnej pomoci MMF sa dostali do centra pozornosti najmä v súvislosti so záchranným programom pre Grécko, kde viedli k prehĺbeniu hospodárskej recesie. MMF vlani dokonca priznal „významné zlyhanie“ pri pomoci Grécku. Uviedol, že okrem iného podcenil, ako veľa môžu úsporné opatrenia poškodiť už aj tak slabú ekonomiku.
„V Grécku neboli žiadne teritoriálne problémy. Ak chce Západ, aby sa Ukrajina spojila skôr s ním ako s Ruskom, musí ju k tomu motivovať. Touto motiváciou by mohli byť lepšie podmienky úveru,“ uviedol jeden z analytikov banky Lombard Odier.