Kríza ľudí naučila, čo majú vložiť do nákupného košíka

Kríza naučila ľudí lepšie hospodáriť s peniazmi, viac porovnávať kvalitu výrobkov. V porovnaní s minulosťou sa čoraz viac ľudí zaujíma o bezpečnosť potravín a spolu s ňou o pôvod výrobkov, čo je reakcia na potravinové škandály. Typickým slovenským fenoménom je citlivosť na ceny potravín.

17.03.2014 20:00 , aktualizované: 18.03.2014 08:00
obchod, potraviny, výrobky Foto:
Potravinové vlastenectvo Slovákov stále limitujú ich príjmy.
debata (9)

Do takejto skratky by sa dali zhrnúť základné spotrebiteľské črty obyvateľov Slovenska na základe poznatkov najväčších obchodných reťazcov, ktoré oslovila Pravda. Hoci mnohé nákupné zvyky majú Slováci spoločné, ako spotrebitelia sa začínajú čoraz viac diferencovať. Je to nielen dôsledok rôznych príjmových možností, ale aj toho, ako obchodné reťazce spĺňajú ich predstavy o výhodnom nákupe potravín.

V pohľade na zákazníka sa obchodníci v mnohom zhodujú, ale v niektorých otázkach sa rozchádzajú. Šéf Coop Jednoty Gabriel Csollár zhrnul zmeny za posledných päť rokov do takejto charakteristiky: „Najprv ľudia porovnávali ceny medzi predajcami a preferovali možnosť čo najlacnejšie nakúpiť. Rubom zvažovania nákupov a ich celkovej efektívnosti bolo zníženie plytvania potravinami. V súčasnosti sa spotrebitelia orientujú na kvalitu a krajinu pôvodu výrobkov.“

A ďalšou črtou podľa Csollára je to, že „zákazníci objavujú menšie formáty predaja. Čím sú bližšie k ich domovu, tým lepšie. Zvyšuje sa aj frekvencia návštev predajní, znižujú sa jednorazové výdavky na nákupy, zato celkové výdavky rastú. Ktovie, či si to kupujúci uvedomujú.“

Prvá otázka znie: Koľko to stojí?

V Kauflande však vidia nakupujúcich inak. „V správaní našich zákazníkov sme počas krízy nezaznamenali kritické výkyvy či zmeny, a to ani v objeme či vo frekvencii nákupov,“ tvrdí hovorca spoločnosti Martin Gärtner. Vysvetľuje to tým, že ľudia cielene vyhľadávajú širokosortimentný hypermarket na väčšie nákupy. Ako argument pridáva prieskum spoločnosti TSN, podľa ktorého bol reťazec vyhodnotený dva roky po sebe ako miesto najlepšieho nákupu a najvyššej čerstvosti tovaru.

V otázke citlivosti spotrebiteľov na ceny potravín však panuje medzi obchodníkmi zhoda. Martin Gärtner slovenského kupujúceho opísal ako spotrebiteľa, „ktorý je všeobecne stále cenovo citlivý“. Navlas rovnako ho charakterizoval aj Gabriel Csollár. Ako na tento jav reaguje Tesco?

„Najlepšia cena je pre nás jednou z priorít, ale nechceme byť vnímaní ako najlacnejší, chceme, aby nás vnímali ako reťazec, ktorý má ceny pod kontrolou,“ opisuje stratégiu Tesca jeho hovorkyňa Zuzana Lošáková.

Jednoducho aj v situácii, keď ľudia šetria, sa usilujú obchodníci navodiť atmosféru, že sa k nim správajú férovo a práve preto sa do ich obchodu oplatí prísť na nákup. „Naša cieľová skupina je ochotná investovať, ak dostane hodnotu, ktorú očakáva,“ tvrdí Zuzana Lošáková, pričom hodnotou „je výrazná kvalita, čerstvosť, lokálnosť a dobrý servis.“

V Lidli registrujú nárast záujmu zákazníkov o produkty predávané pod privátnymi značkami. Tento postreh hovorcu Lidla Tomáša Bezáka korešponduje s trendom aj v ostatných reťazcoch, spolu s názorom, že,, zákazníci Lidla zohľadňujú viac ako v minulosti pomer kvalita – cena".

„Do obchodov prichádza čoraz viac ľudí, ktorých rozhodnutie ovplyvnili letákové akcie, inzertné noviny či iná forma výhodného nákupu,“ opísal ďalší účinný spôsob, ako si nakloniť zákazníka na svoju stranu, Gabriel Csollár. Je to pravda, niet reťazca, ktorý by takto nekomunikoval so zákazníkom, nehovoriac o dialógu nielen prostredníctvom televízie, rozhlasu či novín, ale aj cez webové stránky samotných reťazcov.

Vyrobené na Slovensku

Už tri roky je veľkou spoločenskou témou podiel slovenských potravín na pultoch reťazcov. V zásade sa k ich predaju hlásia všetky reťazce. Ukazuje sa však, že predaj slovacík nie je taký jednoduchý, ako sa na prvý pohľad zdá. Nemecký reťazec Kaufland poukazuje na to, že „slovenské výrobky vyhľadáva ešte stále veľa zákazníkov len v rámci možností svojej peňaženky“.

Z toho vyplýva, že potravinový patriotizmus Slovákov limitujú ich príjmy. V Kauflande pritom, ako povedal Martin Gärtner, predaj podporujú tematickými akciami, špeciálnym promom v reklamných novinách, zreteľným označením na mieste predaja či zapojením sa do kampane Kupujeme kvalitu z našich regiónov.

Naposledy menovanú kampaň viedlo viacero reťazcov. Coop Jednota k tomu pridala propagáciu Značky kvality SK a dosiahla, že 74 percent ponúkaných potravín bolo vyrobených na Slovensku. V Tescu tvrdia, že slovenskí dodávatelia sú pre nich významní obchodní partneri, pretože polovicu tržieb za potraviny inkasujú z predaja slovenských tovarov. Viac ráz do roka robia akciu Vyrobené na Slovensku, keď domáce potraviny ponúkajú lacnejšie a ich kúpu odmeňujú pripisovaním bodov na klubové karty. Pri chladených kurčatách je v ponuke len slovenská hydina.

Lenže obchodníci poukazujú na nedostatok niektorých slovenských potravín. „Ročná spotreba syrov je 45-tisíc ton, na Slovensku sa však vyrobí len 30-tisíc ton,“ ilustruje deficit Gabriel Csollár. „Ak sa však naplní zámer rezortu pôdohospodárstva dosiahnuť 80-percentnú sebestačnosť, viaceré problémové oblasti by mohli vymiznúť,“ myslí si Csollár.

V Kauflande ročne uvádzajú na pulty stovky noviniek, medzi ktorými sa objavujú aj slovenské výrobky. V sortimente čerstvých, ale aj tzv. suchých potravín však majú slovenskí dodávatelia rezervy. Novým javom je presídľovanie výroby slovenských značiek do zahraničia, čím podiel slovenských výrobkov klesá. Týka sa to výroby olejov, ale napríklad aj alkoholu. Podľa Kauflandu dôležité nie sú percentá, ale absolútne počty slovenských výrobkov v ponuke. Tam by sa ukázalo, kto koľko predáva slovenských výrobkov

Karta číta spotrebiteľove myšlienky

Čo reťazec, to taktika, ako osloviť spotrebiteľa. „Našou absolútnou prioritou je dôraz na kvalitu, geografický pôvod produktov nezohráva vo filozofii spoločnosti Lidl rozhodujúcu úlohu,“ podotýka hovorca reťazca Tomáš Bezák. „Dodávateľov do našej obchodnej siete vyberáme na základe súťaže, kde je kľúčovou schopnosť dodávať nami požadované množstvo tovaru, a to bez ohľadu na krajinu pôvodu. Zároveň sme otvorení akýmkoľvek rokovaniam za predpokladu, že dodávatelia budú schopní zabezpečiť požadovanú kvalitu za najvýhodnejšiu cenu a zároveň budú schopní dodávať nami požadované množstvá tovaru,“ uzatvára Tomáš Bezák.

Získať lepší obraz o správaní spotrebiteľa a jeho túžbach umožňujú klubové karty a vernostné programy. V Tescu tak napríklad na základe poznatkov z kariet vytvárajú kombinácie tovarov, ktoré zvyčajne zákazník nakupuje. V Coop Jednote zasa nákup cez karty prináša tzv. spätné bonusy.

Na kartovú taktiku odpovedá Kaufland inou obchodnou filozofiou „Zákazník dostane najvýhodnejšiu cenu priamo pri platení za tovar a nemusí si predplácať žiadne budúce zľavy či výhody zbieraním bodov, pri ktorých v podstate dostane iba to, čo si už predtým zaplatil. U nás šetrí spotrebiteľ hneď pri nákupe,“ tvrdí Martin Gärtner.

Jedno je isté, ak kríza na jednej strane donútila spotrebiteľov racionálnejšie hospodáriť s peniazmi, konkurencia medzi veľkými obchodnými reťazcami, kde sa uskutočňujú zhruba tri štvrtiny nákupov, zasa nahráva spotrebiteľom. A hoci je pravda, že na prvom mieste sú aj pri kúpe potravín peniaze, sú to kupujúci, ktorí môžu svojimi požiadavkami a výberom rozhodnúť o tom, čo sa bude predávať viac a čo menej. Tobôž ak obchod podporuje iniciatívu Potravinárskej komory predávať potraviny vyrobené na Slovensku.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #slovenské výrobky