Minister hovorí o úspore na financovaní verejno-súkromného PPP projektu vo výške 144 miliónov eur, po ktorej Slovensko za 51 km cesty z Nitry do Tekovských Nemiec spolu s banskobystrickým obchvatom za 30 rokov spolu splatí 3,3 miliardy eur.
V skutočnosti však cesta mohla štát stáť len niečo vyše 600 miliónov eur. Vyplýva to z prepočtov denníka Pravda, podľa ktorých sa prvá Ficova vláda mohla v roku 2009 rozhodnúť stavať radšej cez eurofondy a časť cesty by tak zaplatil Brusel. Ďalšia úspora sa mohla dosiahnuť, ak by oproti priemerným cenám nebola predražená výstavba aj údržba a štát by si zdroje na spolufinancovanie hľadal sám.
Aktuálne dohodnutá úspora na financovaní je tak len určitým Pyrrhovým víťazstvom, teda nejde v konečnom dôsledku z pohľadu štátu o skutočný úspech.
Podľa finančného modelu víťazného francúzskeho konzorcia sa cena za verejno-súkromný PPP projekt skladala z investičných nákladov, poplatkov a úrokov z úverov, dividend či prevádzkových nákladov. V cene je aj ľahká a ťažšia údržba úseku. Za 30-ročný servis na ceste zaplatíme súkromníkovi približne 311 miliónov eur. Ak by sa o cestu staral štát, prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, za 30 rokov sa mohla zaplatiť suma nižšia o takmer dve tretiny. Štátni diaľničiari totiž majú každý rok na údržbu k dispozícii približne 40 miliónov eur, pričom sa v súčasnosti starajú o 580 kilometrov diaľnic a rýchlociest. V priemere tak udržiavanie kilometra štvorprúdovky stojí 68-tisíc eur ročne.
Dvojtretinová úspora platí aj pri zohľadnení budúcej inflácie. "Ak danú sumu upravíme každým ďalším rokom o očakávanú každoročnú 2-percentnú infláciu, vyjde spolu za 30 rokov čiastka 127 miliónov eur,“ vysvetľuje Dana Špacírová, analytička Poštovej banky. Tridsaťročný servis štátnou firmou teda mohol stáť necelých 130 miliónov eur. Niekdajší minister dopravy Ľubomír Vážny, ale aj premiér Robert Fico argumentovali, že cena za R1 je preto taká vysoká, lebo staviteľ za ňu nielen cestu postaví, ale sa bude o ňu aj starať.
Ušetriť sa mohlo aj na výstavbe. Stavebné náklady na rýchlostnú cestu R1 PR1BINA dosiahli 887 miliónov eur. Kilometer porovnateľných diaľnic stál v danom období okolo 9 miliónov eur, pritom diaľnica má šírku 26,5 metra a rýchlostná cesta 22,5 metra. Výstavba 51-kilometrového úseku R1 mohla tak pri priemerných cenách stáť okolo 460 miliónov eur. Zo štátneho rozpočtu by však na výstavbu odišla len čiastka vo výške približne 70 miliónov eur, keďže pri 15-percentnom spolufinancovaní by pri využití eurofondov zvyšok preplatila Európska únia.
To, že stavať cesty cez PPP projekty je rýchlejšie, ale aj drahšie potvrdil samotný Vážny v rozhovore pre Pravdu v roku 2006. "Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie ako bežné investície od štátu. Je na zváženie, či nám to stojí za skrátenie času,“ povedal vtedy ako minister dopravy. Hodnota projektu pri podpise zmluvy bola 1,5 miliardy eur a financovaním sa za 30 rokov zvýši na spomínaných 3,3 miliardy eur.
Okrem tohto PPP balíka sa pomocou súkromných peňazí mala stavať aj diaľnica D1 od Hričovského Podhradia po Dubnú Skalu a od Dubnej Skaly po Fričovce. Ich hodnota pri podpise mala byť vyše 4 miliardy eur.
Po výmene vlád sa však zvyšné dva PPP balíky stopli a diaľnice sa stavajú lacnejšie cez eurofondy. V budovaní diaľnic a rýchlociest nakoniec pokračuje aj druhá vláda Roberta Fica, hoci predtým premiér vravel čosi iné. "Ak niekto hovorí, že sa dajú stavať diaľnice z rozpočtu a z eurofondov, nevie, o čom hovorí, lebo takto by sme stavali diaľnice do roku 2040,“ povedal Fico v roku 2010 na margo predraženej R1. Doplnil ešte, že peniaze na trhu boli v tom období drahé.
Naopak, výhodou PPP projektov je, že stavaniu nemusia predchádzať natoľko zdĺhavé formality ako pri využívaní eurofondov. Ekonomické výhody cesty sú tak k dispozícii pre vodičov o niekoľko mesiacov skôr.
Budú ďalšie PPP projekty predražené?
Rýchlostná cesta R7 v smere na Dunajskú Stredu, obchvat Bratislavy či rýchlostná cesta R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka cez Nízke Tatry. To by mohli byť adepti na budúce trasy súkromných ciest. Vynára sa však otázka, či v prípade ich výstavby cez verejno-súkromný PPP projekt, nedôjde k predraženiu ako v prípade nitrianskej cesty R1.
"Výstavba formou verejno-súkromného partnerstva je nielen pomerne rýchlym, ale pri správnom know-how aj výhodným spôsobom financovania. Navyše pre Bratislavský kraj je financovanie cez PPP projekty prakticky jedinou vhodnou alternatívou, pretože použitie eurofondov by bolo veľmi problematické,“ myslí si Viktor Stromček, štátny tajomník rezortu dopravy.
Rýchlostná cesta R7 od Bratislavy až za Dunajskú Lužnú v dĺžke 26 kilometrov by sa mala začať stavať už v roku 2015, rovnako ako aj diaľničný obchvat hlavného mesta D4. Rýchlostná cesta cez Nízke Tatry je naplánovaná na rok 2016.
Ak štát stavia cez PPP, budúce náklady sa nepremietajú do deficitu verejných financií. "Na základe doterajších skúsenosti je stavba diaľnic cez PPP projekty na Slovensku motivovaná hlavne snahou obísť verejné financie, čím vzniká skrytý dlh, a nie snahou o čo najefektívnejšie použitie verejných zdrojov. Diaľnice by preto cez PPP projekty nemali byť stavané, financovanie by malo ísť výlučne z eurofondov a zo štátneho rozpočtu,“ uvažuje Peter Goliaš, analytik INEKO.
Podľa Goliaša, ak vláda predsa len pristúpi na PPP projekty, mala by zverejniť analýzy výhodnosti PPP projektov, ktoré by porovnali náklady s tradičným spôsobom financovania. "Tiež by mali zverejniť odhady budúcich výnosov zo spoplatnenia nových úsekov diaľnic, aby bolo jasné, akú časť nákladov tieto výnosy pokryjú a akú časť bude potrebné zaplatiť zo štátneho rozpočtu,“ uzavrel.