Jahnátek: Potravinová suverenita je v záujme Slovenska

Na svete sa ťažko hľadá krajina, ktorá by po nadobudnutí potravinovej sebestačnosti o ňu prišla, ako sa to stalo Slovensku. „Na pozadí klimatických zmien a hospodárskej krízy je čoraz zrejmejšie, že potravinová suverenita je nielen zárukou bezpečnosti a prosperity krajiny, ale aj zdravia jej obyvateľov,“ hovorí minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Obnovu sebestačnosti, ktorá by mala priniesť vyšší podiel potravín na pultoch predajní, považuje za kľúčovú úlohu rezortu.

Ľubomír Jahnátek
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek tvrdí, že značka kvality SK je zárukou slovenského pôvodu potravín.
Autor: ,

Únia reformuje Spoločnú poľnohospodársku politiku. Bude to na prospech obnovy potravinovej sebestačnosti Slovenska?
Verím, že áno, hoci nie sme úplne spokojní so všetkými podmienkami, ktoré sa premietli do programovacieho obdobia na roky 2014 – 2020. Spoločná poľnohospodárska politika je však politikou nielen ziskov, ale aj kompromisov 28 členských krajín EÚ. Slovensku sa podarilo napríklad vylobovať lepšie podmienky pre hospodárenie väčších poľnohospodárskych podnikov, ktorým hrozilo veľké škrtanie dotácií. Nuž a aj povinné ozelenenie krajiny je v súčasnej podobe pre nás prijateľnejšie, ako to bolo v prvotnom návrhu reformy. Najdôležitejším pre Slovensko však je flexibilita vo využití dotačných zdrojov, pretože uľahčí cestu k obnove potravinovej sebestačnosti.

Budeme mať teda vo vlastných rukách páky vedúce k posilneniu produkčnej výkonnosti poľnohospodárstva?
Áno. Vyjadrením žiaducich zmien je nedávno predstavený Akčný plán rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2014 až 2020. Sústreďujeme sa v ňom na podporu tých odvetví poľnohospodárstva, kde najviac upadla produkcia – je to živočíšna výroba, ovocinárstvo a zeleninárstvo. Tým, že Brusel umožnil presuny zdrojov z druhého do prvého piliera (18,22 percenta prostriedkov) nám do istej miery rozviazal ruky. Môžeme vyčleniť viac peňazí pre citlivé, v niektorých ohľadoch pomaly už odumierajúce odvetvia poľnohospodárstva.

Slovensko vyrába dosť obilia na to, aby malo aj dosť vlastného bravčového mäsa. Ako to chcete dosiahnuť?
Zmenou ekonomických nástrojov. Tie doteraz nahrávali napríklad zvyšovaniu produkcie energetických plodín, čo sa dialo na úkor živočíšnej výroby. Rozhýbať chovy ošípaných nebude jednoduché, pretože únia neráta s využitím priamych platieb pre toto odvetvie. Cestu k oživeniu preto vidíme cez program welfair – pohodlia zvierat, a takisto využitím podpôr z tretieho piliera (národných zdrojov). Takto dostanú chovatelia stabilnú podporu pre farmy prasníc, ošípaných, ale aj hydiny. Už tohto roku by mali chovatelia prasníc dostať 150 eur v prepočte na veľkú dobytčiu jednotku a o rok to bude až 250 eur. To by malo citeľne pomôcť poľnohospodárom zvýšiť stavy ošípaných. V konečnom dôsledku predpokladáme, že v roku 2020 dosiahneme 80–percentnú sebestačnosť v produkcii bravčového mäsa.

Ak sa farmy zaplnia zvieratami, vzniká otázka, kde sa mäso bude spracúvať. Veď teraz sa veľa ošípaných poráža mimo Slovenska.
Najprv treba postaviť nové farmy ošípaných, pretože staré farmy sú také zdevastované, že nie sú schopné konkurovať. Do modernizácie fariem by malo ísť v novom plánovacom období až 310 miliónov eur, čo by mohlo stabilizovať chovy zvierat na celom Slovensku. Samozrejme, že súbežne prichodí riešiť spracovanie mäsa. Po zrátaní všetkých kapacít vyšlo, že máme k dispozícii 194 253 ton, pričom hrubá domáca produkcia je v súčasnosti necelých 78–tisíc ton. Kapacity sa teda využívajú iba na 29,3 percenta.

Lenže v „dispozičnom“ čísle sú zrejme zahrnuté aj bitúnky odstavené z rôznych dôvodov. Aká je vlastne realita?
Situácia na bitúnkoch je obrazom nedávno minulej doby, keď mnohé spracovateľské prevádzky stratili konkurenčnú schopnosť v dôsledku otvorenia sa trhu, ale aj nástupu obchodných reťazcov, ktoré dovozmi bravčoviny tlačili na ceny jatočných ošípaných. To všetko sa odohrávalo za situácie, keď chýbala podpora chovateľom. To je však iba časť pravdy. Po odstávke, často vyvolanej aj špekulatívnymi dôvodmi, mnohé z podnikov už nespĺňajú ekologické požiadavky, zaostávajú technologicky. Výsledkom je nenormálna situácia, keď sa zo Slovenska ročne vyvezie 400–tisíc ošípaných a 398–tisíc sa v polovičkách dovezie naspäť.

Čo s tým mienite robiť?
V každom prípade musíme prebudiť spracovateľský priemysel, nemôžeme sa uspokojiť s konštatovaním, že máme zle nastavený obchod. Predovšetkým sa žiada oživiť domáci predaj domácim spracovateľom, ktorí musia predať mäso a výrobky obchodným reťazcom. Obchodné reťazce predávajú v súčasnosti 87 percent všetkých potravín. Je to veľká sila, s ktorou sa treba dohodnúť, aby predávala domáce produkty. Isteže, niečo vždy pôjde aj na export, ale kľúčový je domáci trh.

Čím začnete?
V prvej fáze by sa mali modernizovať existujúce spracovateľské kapacity, ale mäsiari, čo budú žiadať podpory z verejných zdrojov, musia preukázať, že majú zmluvami pokrytú surovinu od slovenských farmárov. Máme pripravený aj model podpory pre malé bitúnky, o ktoré prejavujú veľký záujem poľnohospodári. Dôležité je však dosiahnuť vyváženosť. Finišujeme na koncepcii potravinárskeho priemyslu a len na oblasť mäsa mimo hydiny plánujeme investície za 70 miliónov eur. Polovicu z tejto sumy by tvorili verejné zdroje a polovicu podnikateľské. Ďalších 70 miliónov eur by šlo v podobnom pomere verejných a súkromných zdrojov do hydiny. Takáto injekcia by už mala reštartovať dôležitú časť potravinárskeho priemyslu.

Ako chcete vrátiť Slovensku jeho vlastné ovocie a zeleninu? Kto bude adresátom podpôr pri oživovaní zeleninárstva a ovocinárstva?
Každý, kto sa bude pestovaniu seriózne venovať a požiada o ne. Podpory neviažeme striktne len na existujúcich producentov, pretože len v poľnej zelenine potrebujeme zvýšiť výmeru o 3–tisíc hektárov ročne. V ovocinárstve rátame najmä s intenzifikáciou výroby. Aktuálne priemernéúrody ovocia sú len 10,5 tony na hektár. Investície do integrovanej a ekologickej produkcie by mohli výnosy zvýšiť na dvojnásobok. Nie je to nereálne, veď máme už podniky s úrodami jabĺk, kľúčového slovenského ovocia, s úrodami 60 ton z hektára.

Ako sa po oživení produkcie „sprevoduje“ predaj z plantáží pestovateľov na trh? Cez odbytové organizácie?
Áno. Netreba objavovať Ameriku, predaj cez odbytové organizácie výrobcov využívajú v starých štátoch EÚ už viac ako polstoročie. Táto moderná forma podnikania sa začala vytvárať aj na Slovensku, ale len na horizontálnej úrovni, keď sa združovali viacerí výrobcovia ponúkajúci svoju produkciu buď spracovateľom, alebo obchodu. Únia teraz smeruje k budovaniu vertikálnych odbytových organizácií, ktoré by združovali pestovateľov, spracovateľov aj obchod. Cez Program rozvoja vidieka podporíme tento nový trend. Pokiaľ do horizontálnych zoskupení dáme podporu v objeme 10 miliónov eur (čo je trikrát toľko ako v minulom období), na vertikálne „odbytovky“ pôjde takmer 65 miliónov eur. Samozrejme, že podpory posilnia technologické vybavenie týkajúce sa pozberovej úpravy, skladovania, moderných, príťažlivých obalov a dopravy chladiarenskými autami, ale kľúčové je budovanie odbytu po celej vertikále.

Kto by mal byť nositeľom – kostrou – vertikálnej kooperácie?
Najväčší záujem o rozvoj obchodnej spolupráce by mali mať sami poľnohospodári. Hoci nesú najväčšie riziko, majú najmenej z vytvorenej pridanej hodnoty. Preto musia vstupovať do vertikálnych odbytových organizácií, samozrejme, spolu so spracovateľmi. Prienik do obchodu nebude ľahký, ale prepojenie najmä so slovenskými reťazcami nepovažujem za neriešiteľné.

Slovenské víno žne úspechy v zahraničí, ale jeho produkčná základňa sa scvrkáva. Prezident nedávno podpísal novelu zákona, ktorá sankcionuje developerské zábery vinohradníckej pôdy. Jedno je obrana, ale čo ďalší rozvoj vinohradníctva?
V pestovaní viniča rátame s podporou v integrovanej produkcii 593 eur na hektár a v ekologickej produkcii 686 eur na hektár. Zábery evidovaných vinohradov chránime vysokými, až stoeurovými odvodmi za štvorcový meter, pričom sme zábery sťažili aj tým, že k vyňatiu pôdy sa budú musieť vyjadriť príslušná samospráva a ÚKSUP. Zároveň sme zjednodušili čerpanie štrukturálnych fondov, keď ich vynímame z klasického verejného obstarávania. Vyšli sme v ústrety vinohradníkom a zjednodušujeme im všednú prácu pri obnove viníc. Tým, čo to kritizovali, pripomeniem, že v únii nebola podpora viazaná na verejné obstarávanie, ako to bolo doteraz u nás.

Pán minister, ste v polčase vládnutia, dočkáme sa v roku 2016, keď budete skladať účty, vyššieho zastúpenia slovenských potravín na pultoch?
Verím, že potrebný obrat dosiahneme. Považujem to za jednu z kľúčových úloh, pretože s vyšším predajom slovenských potravín sa spája oživenie vidieka, zamestnanosti, posilnenie sebestačnosti a potravinovej bezpečnosti. S mojím tímom sme pripravili niekoľko systémových krokov smerujúcich k obnove výroby tých potravín, ktoré vytlačili z domáceho trhu lacné zahraničné dovozy. Už teraz môžeme byť určitými optimistami.

Čím podopriete svoj optimizmus?
Uvediem zopár faktov naznačujúcich zmenu k lepšiemu. Kým v roku 2011 podiel slovenských potravín na pultoch predajní predstavoval 47,3 percenta, roku 2012 bol tento podiel 49,1 percenta. Podotýkam, že podiel stanovujeme klasickým ekonomickým postupom, pri ktorom sa berie do úvahy celková domáca produkcia potravín, ich export a dovoz. Ďalším dôkazom postupného zvyšovania podielu slovenských potravín sú výkazy jednotlivých prevádzkovateľov podľa zákona o potravinách. Za prvý polrok 2013 bol podiel podľa týchto výkazov 51,8 percenta a v druhom polroku 2013 tento podiel stúpol na 54,5 percenta.

Čo je za zmenou?
Veľa faktorov. Medzi tie najpodstatnejšie považujem aktívne ovplyvňovanie verejnej mienky ohľadom potravín. Chceme, aby ľudia vedeli, čo kupujú. Preto sme na jednej strane zintenzívnili kontroly potravín, domácich aj dovážaných, a na druhej ponúkli viac informácií o pôvode predávaných potravín. Od začiatku tohto roka musia v obchodoch na tabuliach, ktoré sú umiestnené na viditeľnom mieste, oznamovať pôvod 20 kľúčových potravinových skupín, teda aký je domáci a zahraničný podiel mäsa, mlieka, mliečnych výrobkov, zeleniny, ovocia a ďalších výrobkov. Zisťujeme, že ľudia nakupujú potraviny oveľa pozornejšie a majú väčšiu dôveru voči domácim potravinám.

Prečo si to myslíte?
Vlani sme urobili 50–tisíc kontrol zameraných na kvalitu a bezpečnosť potravín a z nich vyplynulo, že pri slovenských výrobkoch je riziko porušenia minimálne. Pri potravinách domáceho pôvodu garantujeme absolútne vysledovanie a kontrolu produktu cez všetky články, ktorými prechádzal: z poľa a farmy cez spracovanie, sklady až po pult. Dodám, že náš štátny potravinový dozor bol druhý rok po sebe vyhlásený za najlepší systém kontroly bezpečnosti potravín v celej Európskej únii. Slovensko nebolo pôvodcom ani jediného potravinového škandálu v Európe.

Ako by ste hodnotili komunikáciu rezortu s obchodnými reťazcami?
Myslím, že sme si naostatok vyjasnili pozície. Je predsa prirodzené a legitímne, aby ich podnikanie prinášalo prospech nielen im samým, ale aj krajine, v ktorej obchod robia. Dobrých 25 rokov som stál na čele podnikov, ktoré realizovali svoju produkciu v zahraničí, a vždy som považoval za normálne rešpektovať zákony a ducha danej krajiny. Ako minister musím obhajovať záujmy Slovenska a zároveň, samozrejme, vytvárať podmienky pre spravodlivý rozvoj podnikania pre všetky subjekty na našom trhu.

Sledovanie podielu slovenských výrobkov prinieslo zaujímavé zistenie. Jeden z reťazcov upozornil, že kedysi slovenské rastlinné oleje a podobne alkoholické nápoje istého výrobcu majú iba slovenskú značku. O čom to hovorí?
O všeličom, aj o odleve kapitálu. Nemôžeme zasahovať do podnikateľských rozhodnutí majiteľov potravinárskych podnikov, ale máme právo upozorniť slovenských spotrebiteľov, ktoré potraviny sú vyrobené na Slovensku a čo je naozaj skutočne slovenská potravina. Urobíme tak prostredníctvom vyhlášky, notifikácia ktorej prebieha v Bruseli. Označenie Slovenská potravina bude môcť mať len tá potravina, ktorá má surovinové zázemie aspoň zo 75 percent na Slovensku. Kým potravina vyrobená na Slovensku z dovezených surovín bude niesť označenie Potravina vyrobená na Slovensku. Toto rozlíšenie bude spravodlivé.

V decembri Potravinárska komora spolu s obchodnými reťazcami prijala Deklaráciu o zvýšení predaja slovenských potravín. Ako hodnotíte túto iniciatívu?
Ministerstvo pôdohospodárstva podporuje každú iniciatívu, ktorá smeruje k podpore výroby a predaja domácich potravín, aj keď sa mi zdá spomínaná deklarácia príliš všeobecná. Je dobré prihlásiť sa k spoluzodpoved­nosti, ale verejnosť by ocenila aj skonkretizovanie podielu tých, čo sa k tejto deklarácii hlásia. Vítané sú, samozrejme, všetky marketingové aktivity výrobcov a obchodníkov vrátane ich spoločného úsilia vyúsťujúceho do reálnej podpory odbytu kvalitných slovenských potravín. Povedzme v rámci programu Značka kvality SK.

Kvalitné slovenské potraviny nesú označenie Značka kvality SK. Pomáha to ich zviditeľneniu a predaju?
Značka kvality SK má desať rokov a skutočne napomáha predaj špičkových slovenských potravín. Vlani sme sa presvedčili, že ak sa tomuto dieťaťu Národného programu podpory poľnohospodárskych výrobkov a potravín venuje náležitá podpora, prináša to výsledky.

Aké?
Od roku 2004 až po súčasnosť registrujeme celkove 88 držiteľov Značky kvality SK a 667 rôznych domácich kvalitných výrobkov, ktoré sú ocenené Značkou kvality SK. Len v minulom roku narástol počet výrobcov, ktorým bola udelená Značka kvality SK, o 53 ocenených výrobcov a 257 výrobkov. Nárast počtu výrobcov pripisujeme efektívnej komunikácii so slovenskými výrobcami a účelne investovaným finančným prostriedkom na propagáciu Značky kvality SK.

Čo je najväčšou prednosťou Značky kvality SK?
Informovanosť spotrebiteľa o kupovanom výrobku. Je to čoraz dôležitejší údaj zvyšujúci konkurenčnú schopnosť výrobku. Značka kvality SK je zárukou slovenského pôvodu. To všetko sú dôvody, prečo ju chcú získať výrobcovia a prečo si chcú kúpiť výrobok nesúci toto označenie zasa spotrebitelia. Globalizácia unifikuje výrobu potravín, preto je dôležité uchovať si potraviny, ktoré sú súčasťou nielen potravinovej, ale aj kultúrnej identity Slovenska. Preto budem osobne túto myšlienku neustále podporovať. A na margo niektorých privátnych značiek by som podotkol, že za ich udelenie si musia výrobcovia platiť, kým udelenie Značky kvality SK je bezplatné. Štát pritom spotrebiteľom garantuje, že pokým výrobok nesie označenie Značka kvality SK, je stále kontrolovaný, či spĺňa požadované štandardy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Česko, koruna, mena, peniaze

Zvýšenie sily českej koruny očakávajú ekonómovia už v apríli

27.03.2017 10:00

Devízové ​​intervencie ukončí Česká národná banka zrejme už v apríli, vyplýva z odhadov viacerých českých analytikov.

Jadro, nukleárne, jadrové, atómové zbrane

Westinghouse speje k bankrotu, reaktory v USA ho ťahajú ku dnu

27.03.2017 09:38

Pripravovaný bankrot americkej jadrovej divízie japonského konglomerátu Toshiba sa oproti pôvodnej správe uskutoční už v utorok.

dane, kalkulačka, odvody, peniaze

Nemecké podniky sa obávajú zhoršenia ekonomických podmienok

27.03.2017 09:18

Veľa nemeckých podnikov sa obáva zhoršenia ekonomických podmienok, uviedol šéf mníchovského ekonomického inštitútu Ifo Clemens Fuest.

NATO, vojaci

Cez Slovensko sa budú opäť presúvať spojenci s technikou

27.03.2017 10:02

Cez územie Slovenska sa bude tento týždeň opäť presúvať vojenská technika. Pôjde spolu o 15 cestných tranzitov spojeneckých ozbrojených síl.

Česko, koruna, mena, peniaze

Zvýšenie sily českej koruny očakávajú ekonómovia už v apríli

27.03.2017 10:00

Devízové ​​intervencie ukončí Česká národná banka zrejme už v apríli, vyplýva z odhadov viacerých českých analytikov.

navaľný, rusko, protest

EÚ a USA odsúdili zadržanie protestujúcich proti korupcii v Rusku

27.03.2017 09:47

V policajnej cele skončil aj organizátor protestov, opozičný líder Alexej Navaľnyj. S výzvou prepustiť zadržaných demonštrantov sa na Rusko obrátili USA aj EÚ.

londýn, útok, terorista

Útočník z Londýna použil WhatsApp, firma by mala polícii pomôcť

27.03.2017 09:38

Útočník z londýnskeho Westminsteru Khalid Masood poslal niekoľko minút pred svojím útokom v stredu textovú správu cez WhatsApp.