Obvykle kamióny z Ruska tranzitovali cez Ukrajinu, Slovensko a ďalej do európskych štátov. Od vyostrenia rusko– ukrajinského sporu je to inak. Výrazne menší pohyb kamiónov zaregistrovaných v Rusku si všimli nielen na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom, ale rovnako aj slovenské mýtne brány.
„Počet v Rusku registrovaných vozidiel, ktoré na území SR platili mýto, bol vlani v decembri 1 856, v januári 2014 klesol ich počet na 88, vo februári vzrástol na 103 a v marci 2014 to bolo 1 477 vozidiel. Priemerný počet vozidiel v mesiacoch január, február, marec 2013 bol 1 872,“ porovnáva Anton Bódis, hovorca Skytollu. Pokles ruských kamiónov hlásia aj z hraničného priechodu na východe Slovenska vo Vyšnom Nemeckom. Podľa Patrície Macíkovej, hovorkyne Finančnej správy, využilo v marci spomínaný priechod na vstupe 284 ruských kamiónov, kým vlani v rovnakom čase to bolo 367 kamiónov. Ešte menší ruch je vo Vyšnom Nemeckom na výstupe z našej krajiny. Minulý mesiac totiž prešlo cez hranicu smerom do Ukrajiny 367 ruských kamiónov, kým minulý rok ich bolo o takmer dvesto viac.
Skytoll ani colníci nechcú špekulovať o tom, čo je za menším pohybom ruských kamiónov po našich cestách. „Je tam zaznamenaný určitý pokles, to však ešte neznamená, že kamióny chodia cez Poľsko,“ vraví Macíková. „Tovar z Ruska a do Ruska môžu prepravovať vozidlá registrované v akejkoľvek krajine. Medzi nárastom alebo poklesom počtu ruských vozidiel v slovenskom mýtnom systéme a nárastom alebo poklesom množstva ruského tovaru prepravovaného cez Ukrajinu teda nemusí byť priama úmera,“ uvažuje Bódis.
Ukrajinu obchádzajú nielen ruské kamióny
Podľa Pavla Reicha, generálneho tajomníka združenia Česmad Slovakia, však nielen ruskí, ale aj naši dopravcovia začínajú pri ceste do Ruska obchádzať Ukrajinu a dôvod je jasný. Podľa neho je to nerešpektovanie takzvaného Karnet TIR–u ruskou stranou. Karnet TIR sa používa na zabezpečenie colného dlhu prepravovaného tovaru. Poskytuje ručenie do výšky 60–tisíc eur za veľmi výhodných finančných podmienok. Napríklad cena 4–listového karnetu, ktorý postačuje pri preprave tovaru z Európskej únie do Ruska tranzitom cez Bielorusko, je v súčasnosti 51 eur. Karnet TIR je medzinárodne rešpektovaný dokument, ktorý v Európe funguje už od roku 1949.
Ruská colná správa porušuje dohody
„Od augusta 2013 ruská colná správa vydáva rôzne protizákonné opatrenia, ktorými vymedzuje územné oblasti, na ktorých nepovoľuje ručenie v systéme TIR, čím hrubo porušuje platné ustanovenia Dohovoru TIR. Karnety TIR sú v súčasnosti ruskou stranou akceptované iba v prípade, keď sa na územie Ruskej federácie vstupuje cez Bielorusko, ktoré tvorí s Ruskom a Kazachstanom colnú úniu,“ vysvetľuje Reich.
Karnety najprv Rusi odmietali iba pre dopravu na Ďaleký východ, ale postupne sa k nerešpektovaniu karnetov pridávajú aj ďalšie ruské colné obvody až po Moskvu. Od kamionistov žiadajú, aby clo zaplatili v hotovosti a medzinárodný karnet podľa kamionistov nič neznamená. Z toho teda vyplýva, že na tranzit do Ruska volia kamionisti radšej prechod cez Poľsko a následne cez Bielorusko.
„Pri vstupe do Ruska cez Ukrajinu, a to platí nielen pre našich dopravcov, ale aj pre ruských, sa ukončuje Karnet TIR na výstupe z Ukrajiny a pri vstupe do Ruska musia dopravcovia zabezpečovať ďalšie ručenie, ktoré je finančne náročné. Za ručenie colného dlhu vo výške 60–tisíc eur ruské špedičné spoločnosti inkasujú oveľa vyššie sumy, ako je cena uvedeného karnetu,“ dodáva Reich.
Nerešpektovanie karnetov pritom vplýva aj na čas strávený na hraniciach. Systém TIR totiž zabezpečuje plynulý prechod štátnymi hranicami, keďže karnet TIR ručí za colný dlh od colnice odoslania až po colnicu určenia. Náves s prepravovaným tovarom sa teda zaplombuje a na hranici sa prezrie len karnet a plomby. Preto je čas strávený na hranici kratší.
Slovenské železnice zatiaľ podobný jav nehlásia, aj keď isté signály už dopravcovia zaznamenali. „Začíname dostávať od klientov požiadavky na obchádzanie Ukrajiny zo zatiaľ relatívne neopodstatnených obáv. Neprepravujeme síce tovary s finálnou destináciou na Ukrajine, ale máme informácie, že import do Ukrajiny klesá, keďže výrobcovia začínajú mať obavy vyvážať na Ukrajinu, čo samozrejme, negatívne ovplyvňuje aj export, keďže máloktorý dopravca je ochotný vracať sa prázdny,“ hovorí Wadim Resch z logistickej firmy GEFCO Slovakia, ktorý je manažérom pre transport do krajín Spoločenstva nezávislých štátov. Podľa neho klienti žiadajú hlavne drahé tovary, pri ktorých je relatívne vyššie riziko krádeže, neprevážať cez Ukrajinu. „Samozrejme našim klientom vyjdeme v ústrety,“ dodal Resch.