Ako sa slovenský postoj k spätnému toku plynu vníma na Ukrajine? Kto je vinný, že projekt stále nefunguje?
Niektorí slovenskí hráči nie sú práve nadšení projektom spätného toku plyn. Tlačí však na nich Európska komisia a ďalšie členské krajiny, aby sa to pohlo dopredu. Je jasné, že Ukrajina očakáva viac, ale predchádzajúci vládcovia v Kyjeve neurobili dosť v súvislosti s týmto problémom. Pod tlakom z Bruselu, a v niektorých prípadoch pre vlastné záujmy, bola slovenská strana ochotná spolupracovať za súčasných podmienok. Ukrajinci však na tom nezačali postupne a tvrdo pracovať, čo by si situácia vyžadovala. Namiesto toho požadovali rýchle riešenie. Pre Slovensko by to však znamenalo ísť do značného rizika.
Slovensko akoby sa nachádzalo medzi dvoma mlynskými kameňmi. Nechce si pohnevať Moskvu, ale ani Washington a Brusel. Je to snaha o rovnováhu alebo skôr nerozhodnosť?
Spätný tok plynu zo Slovenska na Ukrajinu by znamenal zmiernenie možného tlaku Moskvy na Kyjev. Preto sa projekt vníma ako priorita nielen v Bruseli, ale aj v dôležitých členských štátoch únie. Samozrejme, Kremeľ tento problém berie tiež ako súčasť takpovediac vysokej politiky. A ešte výraznejšie je to teraz, keď sa zápas o Ukrajinu posunul do ekonomickej roviny, do plynovej oblasti. Ruský prezident Vladimir Putin teraz využíva zvýšenie cien plynu, ktorý má stáť takmer dva razy toľko ako v Británii, a vymyslený dlh viac ako 16 miliárd dolárov ako nátlak na Ukrajinu. Kyjev by mal podľa Moskvy súhlasiť s federálnou štruktúrou, čo je cesta k rozpadu krajiny.
Čo v tejto situácii môže stratiť Slovensko?
Pre dôvody, ktoré som spomenul, bude pravdepodobne tlak Moskvy na Bratislavu značný. Môže prísť požiadavka na zmenu takzvaného ustanovenie ship–or–pay (ide o minimálnu rezervovanú prepravnú kapacitu, ktorú ruská strana platí bez ohľadu na to, v akom rozsahu ju využíva, pozn. red.) v kontrakte so spoločnosťou Eustream. Zmluva podľa všetkého umožňuje rokovania o zmene podmienok. Bola by to hrozba pre príjmy spoločnosti. Situácia môže mať dosah aj na vývoz tovarov do Ruska, hoci váš podiel na exporte nie je až taký veľký.
Pre dianie na Ukrajine sa dostal región strednej a východnej Európy do pozornosti, ale ani krajiny visegrádskej štvorky nemajú k situácii úplne jednotný prístup. Čo to o nás prezrádza?
Ukazuje sa, že máme pochybnosti o tom, čo sme dosiahli v politickej a ekonomickej oblasti. A tiež o tom, kam smerujeme v budúcnosti. Tento trend zdôrazňuje aj nárast popularity krajne pravicových strán v Európe. Ekonomika nie je taká silná, ako by sme chceli, a preto majú hospodárske záležitosti vysokú prioritu. Pre Rusko je tak jednoduchšie ovplyvniť naše rozhodnutia prostredníctvom ekonomickej ponuky.