Tamojší prepravca plynu Transgaz oznámil, že nie je schopný poskytnúť požadovaný objem dodávok. „Vo výnimočnom prípade dokážeme zabezpečiť len zanedbateľné množstvo,“ uviedol Transgaz podľa agentúry Interfax. Podpísané dvojstranné memorandum sa tak nenaplní. Ukrajinci dúfali, že od Rumunov budú denne odoberať päť miliónov kubických metrov plynu. Časť plynu Ukrajine v utorok začal posielať nemecký koncern RWE, a to cez Poľsko.
Ukrajina hľadá zdroje pre zimu
Kyjev odmieta platiť za zdražený ruský plyn a všemožne sa usiluje získať surovinu z potrubí z okolitých štátov. Dodávky z Maďarska a Poľska spolu s vlastnou produkciou by mu mohli vystačiť počas obdobia s nízkou spotrebou, ale s príchodom zimnej vykurovacej sezóny musí hľadať ďalšie zdroje. Z týchto dvoch štátov môže Ukrajina dostať ročne dokopy najviac päť miliárd kubických metrov, zo Slovenska však prinajmenšom desať miliárd, aj keď premiér Arsenij Jaceňuk by si vedel predstaviť aj viac.
Ukrajina pritom nevylučuje, že sa obráti na medzinárodný arbitrážny súd v súvislosti s ruskou cenou, ktorú považuje za neprimerane vysokú. Ak by to urobila, aktuálny problém však nevyrieši. „Pojednávanie o žalobe by trvalo dlhý čas. Lenže Ukrajina, ktorá odmietla napúšťať ruský plyn do podzemných zásobníkov na nadchádzajúcu jesenno-zimnú sezónu, potrebuje nájsť alternatívny variant vytvárania zásob v najbližších mesiacoch,“ upozornil časopis Forbes Ukrajina.
Na opačnej strane v Moskve narába s právnymi kľučkami energetický gigant Gazprom, ktorý upozorňuje Západ, že keby spätným tokom predával ruský plyn Ukrajine, mohlo by to znamenať porušenie zmlúv.
„Zdá sa, že sa hovorí o akýchsi neprehľadných operáciách s plynom, zákonnosťou ktorých sa treba zaoberať,“ podľa agentúry ITAR-TASS to povedal Sergej Kuprijanov, jeden z čelných predstaviteľov Gazpromu.
Ruské médiá považujú Kyjev za neplatiča
Týždenník Argumenty i fakty sa pritom pýta Európskej únie, či by mal záruky o finančnej spoľahlivosti Kyjeva. „Natrafia na neplatiča, ktorého dlho tolerovala Moskva?“ poznamenal tento ruský časopis. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že ukrajinská firma Naftogaz nielenže nedokáže uhrádzať platby (dlh je už 2,2 miliardy amerických dolárov), a tiež porušila časť v zmluve tým, že odoberala menej plynu, ako sa zaviazala. Gazprom by od nej mohol žiadať zaplatiť pokutu, ale zatiaľ túto možnosť nevyužil.
Viaceré ruské médiá pripomínajú skutočnosť, že existujúce dohody medzi Naftogazom a Gazpromom podpisoval v roku 2009 za ukrajinskú stranu Jurij Prodan, vtedajší aj súčasný minister energetiky. Fakticky by tak mal na arbitrážnom súde do činenia s vlastnou spoluzodpovednosťou za dôležité ustanovenia.
Pokiaľ ide o Slovensko, ruský politický analytik Ivan Preobraženskyj napísal v text, v ktorom priznáva, že krajina pod Tatrami sa ocitla v zložitej situácii. Na jednej strane tlak EÚ a USA pomôcť s plynom Ukrajine a na opačnej snaha o korektné vzťahy s Gazpromom. Domnieva sa, že premiér Robert Fico je vo veľmi ťažkej situácii – podľa Preobraženského sa nachádza medzi kladivom a nákovou, cez ktoré chce prekĺznuť tak, aby splnil požiadavky Západu a zároveň udržal dobré vzťahy s Moskvou.