Washington vlani vydal 3659 konečných a záväzných pravidiel, ktoré vo Federálnom registri zabrali rekordných 26 417 strán. Na konci minulého roka obsahovala táto zbierka zákonov a nariadení 79 311 strán, čo bol štvrtý najvyšší počet v histórii. Rekord v celkovom rozsahu registra dosiahol takisto Obama už v roku 2010, kedy to bolo 81 405 stránok. Z pätice najvyšších počtov stránok v registri za jednotlivé roky si Obama pripísal na konto štyri, vyplýva z údajov Waynea Crewsa z organizácie Competitive Enterprise Institute.
Podľa správy inštitútu sa teraz pripravuje ďalších 3305 regulácií, z ktorých takmer dvesto patrí medzi normy so „závažným ekonomickým dopadom“. Ten federálne úrady definujú ako reguláciu, ktorej náklady dosahujú najmenej sto miliónov dolárov za rok. Denník pritom pripomína, že federálna byrokracia svoje odhady nákladov rutinne podhodnocuje, aby udržala vo verejnosti dojem, že regulácia len prospieva a nič nestojí.
Crews odhaduje celkovú ekonomickú záťaž federálnych regulácií na zhruba 1,9 bilióna dolárov ročne. To predstavuje 12 percent ročného výkonu americkej ekonomiky a veľkosť hrubého domáceho produktu krajín ako je Austrália, Kanada alebo Taliansko.
Pre náklady na reguláciu sú americké firmy menej konkurencieschopné, regulačná záťaž ale dopadá aj na bežných Američanov v podobe cien tovarov a služieb. Crews odhaduje, že americké domácnosti platia v skrytej regulačnej dani 14 974 dolárov ročne, čo je 23 percent ich priemerného príjmu.
To všetko je plodom Obamových reforiem zdravotníctva, finančných regulácií a mnohých ďalších podobných prejavov bujnenia štátu, ktoré je pre Obamove roky vo funkcii charakteristické, píše WSJ.
„Zďaleka najväčšou a najtragickejšou škodou je pomalší ekonomický rast, ktorý znamená menej pracovných miest, nižšie príjmy a obmedzenejšie príležitosti pre desiatky miliónov Američanov,“ uzatvára denník.