Matyšák, pravda, nie je jediný vinár, ktorý pritiahol pozornosť k slovenským vínam. V Spojených štátoch v mestečku Rochester na súťaži Finger Lakes hneď tri slovenské vinárstva získali veľké zlaté medaily. Pezinčan Milan Pavelka za Pinot Blanc, Stanislav Miko z vinárstva Sanvin za Ryzling rýnsky a Chateau Topoľčianky za Sekt 1933 Grand Rosé. Najmä topoľčianske vína nadchli Američanov, veď im udelili dovedna deväť zlatých a strieborných medailí.
„Tohtoročná bohatá medailová žatva z prestížnych medzinárodných súťaží ukazuje, že Slovensko má obrovský vinársky potenciál,“ hovorí enologička Edita Ďurčová. Na výstave Bacchus v Madride sa stal Müller Thurgau od Petra Matyšáka najvyššie hodnoteným vínom, keď mu porota udelila až 96 bodov. Ďalší slovenský vinár Ladislav Šebo zo Šenkvíc získal s Devínom šampióna medzi bielymi sladkými vínami a dosiahol tretie najvyššie hodnotené víno. Také niečo Slováci, ale aj Španieli ešte nezažili.
Reakciou na úspech bol obrovský ohlas v španielskych médiách a záplava otázok pre slovenskú degustátorku Editu Ďurčovú, kde si môžu slovenské vína kúpiť. Odpoveďou bolo pozvanie na Slovensko, pretože vývoz slovenského vína je minimálny. Víno sa však môže stať skvelým turistickým artiklom, ktorý láka tisíce turistov napríklad do susedného Rakúska.
Silván neumrel, žije
„Slovensko nehľadiac na malú rozlohu vinohradov má mimoriadne pestrý terroir, z ktorého špičkoví vinári dokážu stvoriť umelecké skvosty,“ myslí si profesor geológie a znalec vína Ivan Kraus. Vzápätí však poukáže na Achillovu pätu vinárstva – miestami až žalostný stav vinohradníctva, ktorý zreteľne vidno v najstaršej vinohradníckej oblasti malokarpatskej. Práve v nej došlo k najväčším developerským záberom vinohradov a k vyhubeniu najcennejších vinohradníckych polôh. Spolu s nimi takmer vyhynuli aj niektoré slávne vína.
Silvánske zelené ovenčené titulom Grand prix prežilo takmer zázrakom. Kedysi slávne víno z Limbachu sa takmer stratilo z chotára tejto vinohradníckej obce. Nájde sa tam už len zopár hektárov. Ucelenú sedemnásťhektárovú plochu majú len družstevníci zo susednej Grinavy, odkiaľ už 20 rokov nakupuje hrozno silvánu pezinský vinár Peter Matyšák.
Možno je šťastím malokarpatského vinárstva to, že Matyšákovým koníčkom je snúbenie jedla a vína. Silván totiž patrí k vínam, ktoré sa dobre kombinujú s jedlom. A práve takéto vína, ako podotýka Edita Ďurčová, dnes preferuje celý svet. Má ich radšej ako vína „s preparfumovanou aromatikou v nose“.
Deväťdesiate roky patrili k najkrutejším v slovenskom vinohradníctve. Staré sa búralo a nové sa rodilo v bolestiach. Veľké vinárske podniky stlačili vinohradníkom ceny hrozna hlboko pod výrobné náklady a vinohrady sa stali olovenou guľou ekonomiky družstiev. Práve vtedy pomohol Grinavčanom Peter Matyšák, keď im ponúkol dlhodobú zmluvu – aj na Silvánske zelené.
„Veril som tomuto vínu, ktorému niektorí dali zbohom ako neperspektívnemu. Teraz je napríklad skvelým doplnkom veľkonočnej tabule, keď sa podáva jahňacina alebo kozľacina,“ vraví Peter Matyšák. Silván je v jeho očiach vínom do voza aj do koča, teda vínom na všedný deň aj na slávnostnú príležitosť.
Grinava premohla Zotzenberg
Tridsaťpäť kilometrov na juhozápad od Štrasburgu sa nachádza vinohradnícka obec Zotzenberg. Ako jediná v Alsasku sa pýši najlepšou polohou Grand cru na pestovanie silvánu. Lenže vína z tejto polohy, ale aj z nemeckých či rakúskych vinohradov podľahli slovenskému Silvánskemu zelenému.
Geológ Ivan Kraus vraví, že vinohradnícke úbočia Malých Karpát zložením hornín v mnohom pripomínajú alsaské Vogézy. No kým Alsasania majú dokonale zmapovaný každý štvorcový meter svojich vinohradov, na Slovensku pracujeme po rozpade Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho skôr intuitívne.
Kudy grunty, suchý vŕšok nad Grinavou s troma umelými jazierkami, je slovenským Grand cru pre Silvánske zelené. Pred vyše tridsiatimi rokmi tu sadil silván vinohradník Stanislav Dušek. Vinica v najlepších rokoch je Dušekovou satisfakciou. Vlani v jeseni tu pod dohľadom talentovaného Matyšákovho technológa Jaroslava Žáka urobili družstevníci ručnú prebierku hrozna, bobule ktorého napadla ušľachtilá pleseň. Surovinu, akú podaruje vinica svojim hospodárom raz za čas, premenil umelec Jaroslav Žák na mok, ktorý v Štrasburgu triumfoval.
Christine Collinsová, riaditeľka Sylvaner du Monde, poslala v pondelok na Slovensko Edite Ďurčovej telegram: „Blahoželám ku Grand prix.“ Enologička z Trenčína, ktorá zorganizovala zásielky slovenských vín na tohtoročné medzinárodné súťaže, sa tešila, akoby vyhrala ona. Sama však vraví, že víťazmi sú slovenské vína, oddanosť vinohradníkov svojim viniciam a veľké majstrovstvo aj ušľachtilosť vinárov.
Slovenské vína, ktoré súťažili na americkej Finger Lakes, išli spolu s inými vínami po skončení degustácie do dražby. Výťažok z nej, ako oznámil z Ameriky český enológ Luboš Bárta, putoval na liečenie detí postihnutých leukémiou. Vlani sa v kempe na brehoch jazera Keuke liečilo aj šesť detí z Moravy a zo Slovenska. Aj prenesene platí rímske In vino sanitas – vo víne je zdravie.