„Výnos nakoniec zinkasovali obchodníci. Neplatí úmera, že ak pôjde DPH o jeden percentuálny bod dole, tak pôjdu dole aj samotné ceny o jedno percento,“ povedal ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Naopak, pri zvýšení sadzby DPH pocítia bežní ľudia sčasti vyššie ceny v obchodoch. V roku 2011, keď vláda Ivety Radičovej zvýšila sadzbu DPH, rástli aj ceny v obchodoch podľa štatistikov v priemere o 0,4 percenta. Vyššiu sadzbu dane pocítili najmä chudobnejšie, ale aj strednepríjmové rodiny. Napríklad manželom s dvoma deťmi, ktorí v tom čase minuli mesačne na spotrebný tovar a služby 930 eur, vzrástli po zvýšení dane životné náklady asi o desať eur. Od zvýšenia DPH očakávala vtedajšia vláda okamžité napumpovanie štátnej kasy o viac ako 200 miliónov eur.
Príjmy štátu z DPH však aj napriek tomuto opatreniu celkovo nestúpali, práve naopak. Môže za to kúpyschopnosť Slovákov, ktorá z dôvodu krízy a neistej ekonomickej situácie klesala. Za nižším výberom DPH stoja často aj daňové podvody. Tie sa súčasná vláda snaží znižovať už od nástupu k moci v roku 2012. Vtedy prijala 50 opatrení na boj s daňovými únikmi. Práve tie by mohli podľa ministra financií Petra Kažimíra naplniť štátnu kasu adekvátnou sumou k tomu, čo by si vyžiadalo prípadné opätovné vrátenie DPH na 19-percentnú hranicu.
„Finančné prostriedky adekvátnej výšky zostávajú tým pádom zachované v štátnej kase,“ povedal včera po rokovaní vlády Kažimír. Ponechanie výnosu DPH na súčasnej úrovni je rozpočtované na 227 miliónov eur. V Pakte stability a rastu, ktorý včera vláda schválila, by však DPH v budúcom roku mala byť nezmenená.
Inštitút finančnej politiky vo svojej analýze tvrdí, že by sa znížením sadzby aj tak pre bežných ľudí veľa nezmenilo. Ilustruje to na príkladoch z Maďarska a Lotyšska, kde s tým už majú vlády svoje skúsenosti.
„Obe krajiny majú skúsenosť so znižovaním aj zvyšovaním DPH. V oboch štátoch bolo možné pozorovať výraznú cenovú asymetriu v reakcii na zmenu DPH. Skúsenosť z Lotyšska hovorí, že zvýšenie DPH sa z 84 percent premieta priamo do rastu cenovej hladiny. Zníženie cenovej hladiny sa však do poklesu cenovej hladiny premieta len z 36 percent,“ uvádza Inštitút v Pakte stability a rastu. Ak by obdobný mechanizmus platil aj v slovenskej ekonomike, znamenalo by to, že zníženie DPH o jedno percento vyvolá pokles cenovej hladiny o 0,36 percenta, kým zvýšenie DPH o rovnakú hodnotu by zvýšilo cenovú hladinu až o 0,84 percenta.