Ani na jednej slovenskej vínnej ceste nie je taká hustota vinárstiev ako na Malokarpatskej. Nikde vinárstvo neprežíva taký búrlivý a zároveň protirečivý vývoj ako pod najstarším hroznorodým malokarpatským pohorím. Na začiatku 21. storočia sa tu zrazili dve tektonické sily – odveký záujem vinohradníkov dorábať krásne víno a novodobý interes developerov stavať vily na najlepších vinohradníckych svahoch. Kto zvíťazí?
„Víno za ostatných 20 rokov utrpelo veľa prehier, ale má na svojom konte aj veľa víťazstiev. Po každej otvorenej Malokarpatskej vínnej ceste sa verejná mienka prikláňa na stranu vinohradníkov a vinárov,“ hovorí Milan Pavelka, predseda rovnomenného vinárskeho združenia. Vinárstva sa tiahnu od Devína cez Bratislavu, Raču, Svätý Jur, Pezinok, Modru, Častú až po Smolenice a Trnavu a majú množstvo odbočiek. Magnetom tohtoročných májových pivníc budú nepochybne ocenení vinári. Peter Matyšák získal titul svetového šampióna so Silvánskym zeleným v Štrasburgu, v Madride mal najvyššie ocenené biele víno Müller Thurgau, Ladislav Šebo zasa nadchol Španielov Devínom a Milan Pavelka zožal ovácie v americkom Rochestri za Rulandské biele.
A vrcholom týchto triumfov je posledná správa z Concours Mondial de Bruxelles – Trnavčania Vladimír Mrva a Peter Stanko získali veľkú zlatú medailu za červené malokarpatské cuvée Hron, Váh, Rimava a Rudava. Orešianska vinica Karola Braniša ukázala, aký obrovský je potenciál Malých Karpát i nových slovenských odrôd Doroty Pospíšilovej. Malé Karpaty ožili nádejou, že vinohradníctvo a vinárstvo prežije. O dobrých vinohradníkov a vinárov nie je núdza. Patrí medzi nich aj Limbašan Michal Sadloň, malokarpatský vinár roka 2013, víťaz šiestich nominačných výstav do Národného salóna vín. Celých 60 percent vín, ktoré sa na Slovensku vypijú, však pochádza z dovozu.