„Pod touto investičnou medzerou voči Česku alebo voči Rakúsku sa myslí to, že by sme mali investovať viac do nových budov, zariadenia, do vybavenia nemocníc,“ uviedol vo štvrtok analytik HPI Peter Pažitný.
Podotýka, že v súčasnosti má typická slovenská nemocnica 44 rokov, je zastaraná, rozprestiera sa na veľkých plochách, na ktorých je roztrúsených v priemere 30 budov, v niektorých prípadoch dokonca až 80. Tento stav podľa neho nesie veľa pridružených problémov, ktoré vplývajú na bezpečnosť pacientov, kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ako aj na ekonomiku nemocnice. Na to, aby sa obmedzili tieto problémy, by Slovensko podľa inštitútu malo ročne prispievať na obnovu nemocníc minimálne 134 mil. eur. Podľa údajov ministerstva zdravotníctva by táto suma mala byť až 197 mil. eur. Pažitný tvrdí, že zdroje na to existujú, aj keď v prípade štátneho rozpočtu či vyšších územných celkov sú výrazne obmedzené.
„Dnes jediným reálnym zdrojom, s ktorým môžeme uvažovať o modernizácii nemocníc, sú súkromné zdroje a verejno-súkromné partnerstvá,“ skonštatoval analytik HPI. Inštitút vyčíslil, že z týchto potenciálnych zdrojov by mohlo v najbližších dvoch rokoch ísť na obnovu zdravotníckych zariadení viac ako 400 mil. eur.
HPI však podotýka, že modernizácia nemocníc má byť postavená nielen na investíciách, ale aj spravodlivom financovaní. Cestu vidí v zavedení systému DRG (skupiny súvisiacich diagnóz), s ktorým sa na Slovensku počíta v roku 2016. „DRG prináša spravodlivejšie oceňovanie nemocničných prípadov, pretože platí za náročnejších pacientov nemocnici viacej ako za tých, ktorí nároční nie sú. Tým pádom nemocnica nie je stratová na drahých pacientoch a nebude ich odmietať,“ podotkla analytička HPI Angelika Szalayová.
Jej kolega z inštitútu Tomáš Szalay pripomína aj ďalší dôležitý aspekt, ktorým je pre nemocnicu ľudský kapitál. Ako podotýka, len postavenie novej budovy nestačí, je potrebné sa zaoberať aj tým, kto v nej bude pracovať. Szalay identifikuje ako základný problém dnešných nemocníc komplikované vzťahy na pracovisku, firemnú kultúru, pracovné podmienky a atmosféru v nich. Za dôležité preto považuje to, aby zamestnanci dostali priestor na sebarealizáciu, ktorá je podľa neho napríklad pre lekárov dôležitejšia ako samotné platové ohodnotenie.
„Pokiaľ nemá sebarealizáciu, potom pýta peniaze ako kompenzáciu,“ podotkol Szalay. Rovnako tak vyzdvihuje aj zavedenie vhodnej pracovnej kultúry. Na toto všetko je však podľa neho podstatné, aby mal vlastník zdravotníckeho zariadenia motiváciu realizovať tieto kroky.