V prípade, že by na budúci týždeň došlo k zastaveniu dodávok plynu na Ukrajinu z Ruska pre nesplatené staré dlhy, tak by sme sa ocitli v zložitej situácii, ktorá by asi ďalej eskalovala a nebola by dobrá pre všetkých odberateľov Ruského plynu v Európe. V rozhlasovej relácii RTVS Sobotné dialógy to pripustil riaditeľ sekcie energetických činností Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Karel Hirman. Zároveň však poznamenal, že minulý piatok nastal skôr pozitívnejší vývoj, keďže Ukrajina uhradila časť svojho dlhu za dodávky plynu. „Ruská strana na to reagovala pomerne pozitívne, takže zatiaľ ten vývoj posledných hodín je skôr pozitívnejší,“ povedal Hirman v relácii RTVS. Podľa neho je jasné, že bez mediátora, ktorým je Európska únia, sa tieto spory medzi Ukrajinou a Ruskom nevyriešia. Podľa experta momentálne platí paradoxný stav. „Čím je odberateľ plynu od Ruska vzdialenejší, tým má nižšiu cenu. Takže Ukrajina má suverénne najvyššiu cenu a povedzme nemeckí obchodníci s plynom, odberatelia majú výrazne nižšiu cenu, ako majú Ukrajinci a majú podľa všetkých dostupných informácií výhodnejší cenu, povedzme, ako má aj Slovensko,“ povedal Hirman.
Priestor na dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom existuje, myslí si energetický analytik Jozef Badida. „Ukrajinci v rámci rokovaní, ktoré teraz prebiehajú – minister Jurij Prodan na jednej strane a minister energetiky Novak (Alexander) – v zásade nerozporujú tú cenu, ktorá bola do marca 2014. To znamená, že svoje dlhy od novembra 2013 do marca 2014 sú ochotní zaplatiť a v tej zlacnenej cene by chceli pokračovať ďalej,“ povedal Bagida. Pripomenul, že problémom je cena, ktorú Rusi navrhli od apríla 2014. Situácia je podľa neho dôsledkom neriešenia ukrajinských problémov. „Ukrajinci v súčasnosti v zásade ani nemajú odkiaľ odoberať väčšie množstvá plynu,“ dodal. Potenciálne možnosti sa ukazujú v poľskom bridlicovom plyne, ťažia aj vlastný plyn. Ročne potrebujú od Ruska asi 30 miliárd metrov kubických plynu, ale nemajú ich odkiaľ zobrať. „Sú doslova v kliešťach a tým pádom Rusko využíva svoju silu a cenu si stanovuje ako ono chce,“ tvrdí Badida.
Ak by došlo k obmedzeniu alebo prerušeniu dodávky plynu, má Slovensko pripravené viaceré nástroje na riešenie situácie, argumentoval v relácii generálny riaditeľ sekcie na ministerstve hospodárstva Ján Petrovič. „Jednak SR má určité uskladňovanie kapacity zemného plynu a v prvom rade bude možné využiť tento plyn, ktorý je v súčasnosti uskladnený v podzemných zásobníkoch,“ vyhlásil Petrovič. V súčasnosti je v týchto zásobníkoch uskladnených asi 2,2 miliardy metrov kubických plynu, ktoré by sa dali využiť. Ak by nastala kritická situácia a neboli by možné žiadne iné dodávky plynu na Slovensko, tak pri súčasnom počasí a pomerne nízkej spotrebe plynu (7 miliónov metrov kubických) máme plyn do jesene. Už sa začalo aj so zatláčaním plynu do zásobníkov, ktoré je potrebné pre spoľahlivé a bezpečné prevádzkovanie plynárenskej siete v zimných mesiacoch. V nasledujúcom období preto budú klásť hlavný dôraz na zabezpečenie plynu, potrebného na zatláčanie do zásobníkov. Využijú na to všetky alternatívy, ktoré má Slovensko. Už v minulosti sa SR pripravila na reálnu možnosť prepravy plynu alternatívnymi cestami. „Kapacity, ktoré sú k dispozícii na vstupe do Slovenska aj z Českej republiky aj z Rakúska aktuálne prekračujú priemernú potrebnú dennú spotrebu Slovenska,“ poznamenal Petrovič. Dodal, že bude možné plyn zabezpečiť aj inými spôsobmi. Predpokladá, že SPP bude rokovať o možnosti dodania plynu pre Slovensko na alternatívnom bode, či už je to Lanžhot alebo Baumgarten. Podľa Petroviča by sa dal kúpiť plyn aj na spotových trhoch alebo od zákazníkov, ktorí ho majú uskladnených v zásobníkoch v SR.
Hirman považuje za chybnú premisu porovnávanie, koľko plynu máme v zásobníkoch a aký čas by sme s týmto plynom vydržali v prípade prerušenia dodávok. „Podzemné zásobníky plynu neslúžia na to, aby pokryli spotrebu plynu v prípade, ak vám nepriteká plyn od vášho dodávateľa. Zásobníky historicky vždy slúžia na vykrytie špičkového odberu v zime, keď prítok cez sústavu, ktorá má technicky obmedzenú kapacitu, je nižší, ako je odber plynu odberateľom,“ vysvetlil Hirman. Pomer medzi odberom v letnom a zimnom období je 1:7, resp. 1:6, alebo aj viac v závislosti od vonkajšej teploty. Upokojovanie sa stavom plynu v zásobníkoch považuje Hirman za veľmi nešťastnú argumentáciu, lebo teraz ho tam zatláčať treba, aby sme ho mali v zimnom období. „Ak by sme ho teraz nevedeli zatláčať, resp. by sme ho v letnom období čerpali, máme stopercentnú istotu, že na jeseň budeme mať zásobníky poloprázdne a nebudeme mať dostatok plynu v zime,“ dodal. V prípade plynu, ako aj pri robe alebo jadrovom palive, nie je podľa Hirmana riešením objem zásob. Zásadným riešením je diverzifikácia, teda mať viac dodávateľov, ktorí sú seriózni, zmluvne ošetrení a zmluvne ošetrené prepravné trasy.