Štátne vozne dostali Švajčiari

Majoritný podiel v dcérskej firme štátneho Carga získala nakoniec švajčiarska spoločnosť AAE. Za viac ako 12-tisíc nákladných vagónov a 66-percentný podiel v Cargo Wagon zaplatí AAE dokopy zhruba 223 miliónov. Peniaze budú použité na oddlženie Carga, predovšetkým na splatenie štátnej pôžičky, ktorú dostal prepravca v roku 2009.

05.06.2014 12:30 , aktualizované: 06.06.2014 06:45
debata (41)

"Švajčiarska spoločnosť AAE ako jediná splnila podmienky pre záväzné ponuky vrátane zabezpečenia financovania kúpy nákladných vozňov,“ konkretizoval minister dopravy Ján Počiatek. Doplnil, že zámerom privatizácie je znížiť úverové zaťaženie Carga do roku 2016 na úroveň 30 percent úrovne z roku 2012, čiže z vtedajších 450 miliónov je jeho cieľ dostať sa na 150 miliónov eur.

Švajčiari sa totiž zaviazali, že viac ako 8-tisíc vagónov budú spätne prenajímať materskému Cargu, podľa Počiatka za veľmi výhodných podmienok. "Súťaž bola nastavená veľmi výhodne pre štát. Podmienky, ako boli skonštruované, znamenali veľmi zložitý finančný model pre investorov. Na jednej strane sme nastavili veľmi vysokú cenu za nákup vozňov a na druhej strane bola veľmi nízka suma za spätný prenájom. Banky ostatných investorov neboli ochotné financovať pre súkromníka nevýhodný biznis. Firma AAE je veľmi silná spoločnosť, najväčší európsky hráč na trhu, čiže obstál ten najsilnejší,“ tvrdí Počiatek.

O dcéru Carga chcela zabojovať aj Slovenská plavba a prístavy, ale nevedela preukázať financovanie transakcie. "Podľa mojich informácií, ak by sme znížili cenu za vagóny o 30 miliónov eur alebo by sa zvýšila denná sadzba za prenájom vozňov najmenej o dve eurá, vtedy by to bolo pre nich výhodné,“ vraví Počiatek.

Štátny nákladný prepravca si od svojej dcéry plánuje spätne prenajať 8 218 vozňov na osem rokov pri cene 10,35 eura za vozeň a deň. Prenájom tohto počtu vozňov má tak stáť 31 miliónov eur ročne a 248 miliónov eur za osem rokov.

"Investor zaplatí ešte za osem rokov 80 miliónov za revízne opravy,“ hovorí šéf ZSSK Cargo Vladimír Ľupták. Každý vozeň totiž musí raz za osem rokov prejsť revíziou, aby mohol jazdiť a tieto náklady doteraz znášala materská spoločnosť. Bez platnej revízie správca infraštruktúry nepustí vagóny na trať.

Podľa bývalého vládneho poradcu a šéfa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondreja Mateja (SDKÚ) predaj vagónov súkromníkovi až taký výhodný biznis pre štát nie je. "Mala sa urobiť klasická elektronická aukcia na vagóny, ktoré Cargo nepotrebuje. To je veľmi jednoduchá vec a zároveň transparentná. Cena by sa stanovila podľa súdnoznaleckého posudku. Myslím si však, že bez zmluvy o spätnom prenájme vagónov by to nebolo pre súkromníkov zaujímavé. Teraz majú istý biznis a rýchlu návratnosť asi do troch, štyroch rokov,“ hovorí Matej.

Ľupták tvrdí, že ak by mali takto postupovať, teda predávať zhruba štyritisíc vagónov, ktoré sú pre Cargo nadbytočné z dôvodu prepadu prepravných výkonov vplyvom finančnej a hospodárskej krízy, zabralo by to štátu veľa času a ich dlh by sa prehlboval.

"Bolo by to veľa práce, na 200 vagónov sme robili pred časom aukciu, ale vyšla taká vysoká cena, že nám záujemcovia poodchádzali. A boli sme na začiatku. Preto sme si povedali, že dajme to ako balík, nestarajme sa o vagóny, ale o zákazníkov, o biznis a vagóny nám dodajú oni, čo s tým vedia robiť. A to, čo nepotrebujú, predajú. AAE má tristo zákazníkov a možno vedia dať časť vagónov do Švédska, Nórska, Nemecka. My to nevieme, nemáme tie kontakty,“ vysvetľuje Ľupták.

Matej naráža na to, že Švajčiarom sa môže podariť prenajať zvyšných 4 126 vozňov za omnoho vyššiu cenu, ako bude prenajímať matke Cargo Wagon. Bežné trhové ceny nájmu vozňov sa totiž pohybujú od 12 do 18 eur. Napríklad Cargo si chce prenajať 300 vozňov na prepravu zvitkov oceľových plechov, ktorých má firma nedostatok. Za jeden vagón je ochotná zaplatiť 21 eur na deň.

Cargo dostalo v roku 2009 štátnu injekciu vo výške 160 miliónov eur, ktorú spláca na polročnej báze. "Máme splátkový kalendár na desať rokov, momentálne ešte musíme splatiť 126 miliónov eur. Každý polrok posielame zhruba 10 miliónov eur plus úroky a s platbami nemeškáme,“ vraví Ľupták. Tento rok však do štátnej kasy nemajú poslať ako obyčajne necelých 20 miliónov eur, ale vďaka peniazom z predaja až 97,8 milióna.

"Pre definitívnu účinnosť transakcie je potrebné ešte vyjadrenie Protimonopolného úradu, neočakávame však žiadne komplikácie. Zmluva by mala byť podpísaná zhruba do mesiaca,“ tvrdí Počiatek. Spoločnosť AAE pre Pravdu potvrdila, že až vtedy poskytne oficiálne stanovisko ku kúpe podielu v Cargo Wagon.

Materiál z agentúry sme nahradili redakčným článkom denníka Pravda.

Analýza: Štát predáva príliš lacno

Predaj nákladných vagónov je ďalšou privatizáciou pod cenu. Návratnosť z pohľadu investora je príliš rýchla. Švajčiari za 8 rokov za vagóny dajú spolu s údržbou a cenou za akcie 303 miliónov eur a táto suma sa postupne zvýši ešte o úroky. Naopak, za rovnaké obdobie získajú na spätnom prenájme vagónov pre štátne Cargo a komerčnom využití zvyšných vagónov reálne najmenej 400 miliónov eur. Investované peniaze sa tak privatizérovi vrátia zrejme po piatich až šiestich rokoch. Z tohto pohľadu boli na Slovensku lepšie aj horšie privatizácie. Pri predaji SPP z roku 2002, ktorý líder Smeru Robert Fico dlhodobo kritizuje, bola dosiahnutá návratnosť len cez dividendy asi za 10 rokov. Podobne ako pri vozňoch Carga aj tu bol medzinárodný tender a prišla len jedna reálna ponuka. Energetika je však stabilnejší biznis ako nákladná železničná doprava. Naopak, najhoršou privatizáciou v histórii krajiny s návratnosťou už po pár rokoch bol predaj Stredoslovenskej energetiky z čias Dzurindovej vlády. Privatizáciu aj s korupčnými praktikami opisuje aj údajný spis Gorila. Francúzi za kúpu akcií SSE zaplatili 160 miliónov eur a po desiatich rokoch inkasovania dividend podnik predali a spolu sa im vrátilo až 660 miliónov eur. Na porovnanie – priama strata z predaja Nafty Gbely za Mečiarovej vlády bez transparentného tendra dosiahla podľa Mesa 10 v roku 1996 sumu asi tri miliardy korún, čo je rádovo niekoľko desiatok miliónov eur.

(mar)

© Autorské práva vyhradené

41 debata chyba
Viac na túto tému: #železnice #Cargo