Z kedysi rozsiahleho systému pokrývajúceho 320–tisíc hektárov najúrodnejšej pôdy však zostali závlahy funkčné len na 54 percentách výmery. Po štvrťstoročí úpadku má prísť z Bruselu okolo 100 miliónov eur na oživenie melioračného systému.
Peniaze sú viazané na schválenie Programu rozvoja vidieka, návrh ktorého posudzuje Brusel. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek odhaduje, že reálne by sa projekty mohli po vyhlásení príslušnej výzvy realizovať v rokoch 2016 až 2017.
„So stopercentným európskym príspevkom bude môcť Slovensko rátať len pri obnove odvodňovacích systémov, ktoré plnia aj ochranu územia pred povodňami,“ povedal minister. Pokiaľ však pôjde o dotácie do modernizácie závlah, „musí sa do nich zapojiť aj súkromný kapitál 50–percentnou spoluúčasťou,“ upozornil.
Nedávno vymenovaná riaditeľka š. p. Hydromeliorácie Laura Nagyová hovorí, že zdroje pôjdu tam, kde je záruka efektívneho využitia. Predovšetkým to budú pestovatelia ovocia, zeleniny, zemiakov, cukrovej repy a kukurice.
Po obnove závlah by sa nemali opakovať situácie ako v tomto roku. Napríklad senecký farmár Zdenek Černay si ešte v polovici mája mädlil ruky. Po výdatných dažďoch sa celý chotár zelenal, odvtedy však spŕchli na jeho polia len dva až tri milimetre vody. Keby nemal Černay závlahy, vraví, že príde o úrodu.
Podľa odhadov š. p. Hydromeliorácie SR sa však na Slovensku skutočne zavlažujú polia len na stotisíc hektároch. Je to necelá tretina z pôvodnej výmery závlah a zlomok z celkovej plochy 1,2 milióna hektárov ornej pôdy.
Závlahový systém na Slovensku, do ktorého štát v minulosti vložil okolo 60 miliárd korún, dnes nepredstaviteľné dve miliardy eur, sa pomaly rozpadá. Jeden z dlhoročných prevádzkovateľov závlah Pavol Hlubina z trnavského Agrostavu si myslí, že za devastáciou systému je živelná transformácia niekdajšej Štátnej melioračnej správy. Jej povinnosti najprv prevzal Slovenský pozemkový fond, neskôr podniky povodí. Napokon sa na scéne objavil š. p. Hydromeliorácie, ktorému ministri stále znižovali rozpočet. Samotné závlahy istý čas spravovali súkromné firmy, od roku 2011 si ich prenajímajú poľnohospodári, a to za symbolickú korunu za hektár zavlažovanej plochy.
Klimatológ Pavol Faško pri každej vlne nových horúčav upozorňuje, že prichádzajú nielen skôr, ale ich periodicita sa zrýchľuje a predlžuje.
Zlodeji chodia po poliach
Za znefunkčnením zavlažovacej sústavy sú aj rozkrádačky. Kradnú sa celé elektromotory, drahé kovy z elektrických rozvodov alebo olej z transformátorov. Na jar vypustili pri rúbanianskych rybníkoch zlodeji z transformátora 180 litrov oleja vari za 200–300 eur a úplne znehodnotili drahé zariadenie. Oprava zariadenia by vyšla na sedemtisíc eur a znechutení družstevníci v Strekove vypovedali nájomnú zmluvu s Povodím Dunaja.
„Nešlo o prvú rozkrádačku, vlani zničili elektrické rozvody a oprava nás stála tri a pol tisíca eur. Predtým vykradli zo zavlažovačov ventily. Namontovali sme skryté kamery, ale nájazdy pokračujú. Vzdali sme to,“ hovorí predseda PD Strekov Tomáš Kasnyik. Farmár Zdenek Černay obkladá na zimu obloky a dvere čerpacích staníc hrubým plechom, ktorý je privarený k pevnej železnej konštrukcii. Všetky zariadenia sú istené alarmom. Ani to neodrádza zlodejov. „Dnu sa prebúrajú čakanmi. Keď ich aj náhodou pochytáme, o tri dni vidíme, ako sa opäť špacírujú po poli aj s ,vercajkom‘,“ sťažuje sa farmár.
Najnovšie vytrhávajú hydranty nákladiakmi, ktoré sú vybavené mechanickou rukou. Závlahárske čaty sú radšej v poli 24 hodín. Medzi poľnohospodármi panuje názor, že útok na závlahy treba kvalifikovať nielen ako útok na majetok štátu a príslušného farmára, ale aj na potravinovú bezpečnosť štátu s vysokou trestnou sadzbou.