Niektorí ekonómovia už dlhšie hovoria, že sadzba DPH by sa nemala znižovať vôbec, a plánované príjmy z nej by mala vláda využiť napríklad aj na podporu dlhodobo nezamestnaných ľudí.
Prečítajte si názor Martina Kováčika Alternatíva k DPH.
Vladimír Baláž, ekonóm Slovenskej akadémie vied, tvrdí, že zníženie DPH o jeden percentuálny bod by životy ľudí a najmä ich peňaženky nejakým výraznejším spôsobom neovplyvnilo. Pokles dane by si totiž obchodníci započítali do svojich marží a ľudia by zlacňovanie v obchodoch takmer vôbec nepocítili.
Vyše štvrť miliardy eur, o ktoré by rozpočet znížením DPH v budúcom roku prišiel, by sa pritom podľa Baláža dalo využiť napríklad na podporu nezamestnaných mladých do 29 rokov. Analytici sa však skôr prikláňajú k tomu, aby štát pokračoval v znižovaní deficitu.
„V rámci fiškálneho kompaktu sa Slovensko zaviazalo znížiť svoj deficit verejných financií v strednodobom horizonte až na úroveň vyrovnaného rozpočtu, teda znížiť štrukturálny deficit na menej než 0,5 percenta HDP. Zdravé a stabilné verejné financie sú jedným z nevyhnutných predpokladov pre vytvorenie prostredia priaznivého pre súkromné podnikanie a atraktívneho pre nové investície,“ konštatuje hlavný analytik Sberbank Vladimír Vaňo.
Podľa aktuálneho Programu stability vláda potrebuje v budúcom roku do rozpočtu získať 904 miliónov eur na to, aby splnila cieľ znížiť deficit verejných financií na plánovanú úroveň 2,64 percenta. „Časť z opatrení v objeme 409 miliónov eur je už zapracovaná v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017,“ vysvetľuje riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko Peter Goliaš. Z týchto opatrení predstavuje zachovanie výnosu DPH 227 miliónov eur, čo je najväčšia časť z plánovaných príjmových položiek. „Teraz je ťažké odhadovať, nakoľko by to ovplyvnilo konsolidáciu, keďže návrh rozpočtu na rok 2015 ešte nie je k dispozícii. Postoj vlády sa bude určite odvíjať aj od ďalšieho výberu tak DPH, ako aj dane z príjmu právnických osôb,“ hovorí Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS. Ministerstvo financií príde s novou daňovou prognózou v najbližších dňoch.
Suma 76 miliónov eur má v budúcom roku pritiecť z toho, že lekári budú musieť mať registračné pokladnice a zdanené budú benefity farmaceutických firiem posielané lekárom.
V roku 2016 by príjmovej stránke rozpočtu malo pomôcť aj zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov v objeme 56 miliónov eur. Doteraz robia ročné zúčtovanie preddavkov len zdravotné poisťovne. Pokračovať bude aj reforma ESO, ktorá má cez zlučovanie úradov na budúci rok priniesť ďalších 106 miliónov eur, rovnako až do roku 2017.
Aj tak však vláde chýbajú stámilióny eur na splnenie deficitu v roku 2015 a na jeho ďalšie znižovanie v rokoch 2016 a 2017. „Vláda nemá na rozdávanie a musí šetriť. Ak aj sadzba DPH ostane na úrovni 20 percent HDP, vláda stále musí špecifikovať opatrenia na zníženie deficitu v objeme takmer pol miliardy eur. Program stability naznačuje zámer vlády šetriť na prevádzke, je však otázne, nakoľko je reálny napríklad plán znížiť prevádzkové výdavky ministerstva životného prostredia z 21,3 milióna eur v roku 2014 na tri milióny eur v roku 2015, alebo ministerstva školstva zo 73,2 milióna eur v roku 2014 na 45,7 milióna eur v roku 2015,“ dopĺňa Goliaš.