Zóna voľného obchodu by pomohla Slovákom

Politici na oboch brehoch Atlantiku si v súčasnosti nemôžu želať nič viac ako oživenie stagnujúcej ekonomiky a vytváranie nových pracovných miest, ktoré by znížilo znepokojujúco vysokú nezamestnanosť. Zlepšiť tento stav by mala aj zóna voľného obchodu medzi USA a EÚ, ktorú sa európski, ale aj americkí lídri snažia vytvoriť už niekoľko rokov.

24.07.2014 06:00
debata (36)

K dohode sú o oba kontinenty bližšie po nedávnom zvolení nového predsedu Európskej komisie Jeana–Clauda Junckera. Ten si to dal ako jednu z hlavných priorít novej komisie. Rokovania by sa podľa jeho posledných vyhlásení mali ukončiť do konca tohto roka. Zóna voľného obchodu by priniesla nielen pre Slovensko najmä nižšie ceny v obchodoch, väčší objem zahraničných investícií a zvýšenie životnej úrovne ľudí.

„V prípade, že celý projekt nebude zaťažený rôznymi obmedzeniami a výnimkami, tak Slovensko bude z toho profitovať. Zrušením ciel budeme viac konkurencieschopní. Zvýšený export podporí rast zamestnanosti a importované tovary budú lacnejšie. Zvýši sa viac peňazí, ktoré budeme môcť minúť v iných odvetviach hospodárstva, čím sa takisto podporí zamestnanosť,“ hovorí Michal Valentík, hlavný investičný stratég Generali PPF Invest.

Priemerná úroveň ciel na tovary a služby, s ktorými medzi sebou EÚ a USA obchodujú, sa odhaduje približne na štyri percentá. Denná hodnota vzájomného obchodu tovarov a služieb medzi EÚ a USA dosahuje približne dve miliardy eur.

Viac práce pre Slovákov

Podnikateľská aliancia Slovenska nedávno vo svojej analýze vypočítala, že v prípade úplnej liberalizácie transatlantického obchodu sa pre slovenskú ekonomiku očakáva v dlhodobom horizonte nárast hrubého domáceho produktu o 3,96 až 4,22 percenta.

„Ekonomický rast a zvýšená produktivita povedú k tvorbe nových pracovných miest a zvýšeniu miezd pre vysoko– i nízkokvalifi­kovaných pracovníkov,“ tvrdí šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Robert Kičina. Úplná liberalizácia transatlantického obchodu môže vytvoriť približne 2 milióny nových pracovných miest, z čoho polovica pripadá na americkú ekonomiku.

„Na Slovensku možno očakávať nárast zamestnanosti o 1,19 percenta, čomu zodpovedá 27,6 tisíca nových pracovných miest,“ dopĺňa Kičina. Slovenská ekonomika by z tejto dohody ťažila najmä nepriamo, prostredníctvom posilnenia dopytu z EÚ po našich vývozoch. „Priamy export zo Slovenska do USA síce predstavuje len necelé dve percentá celkového vývozu, dôležitým exportným artiklom sú práve osobné vozidlá. Práve automobilového priemyslu sa týka nemalá škála netarifných bariér a regulácií, ktorých odstránenie by posilnilo aj objem montovaných automobilov vyššej triedy do USA,“ povedal hlavný analytik Sberbank Vladimír Vaňo.

V prípade EÚ odhaduje Európska komisia priamy ekonomický prínos dohody o voľnom obchode na 119 miliárd eur ročne. „V prepočte na jednu štvorčlennú rodinu sú prínosy v ľudnatejšej EÚ približne 545 eur ročne,“ dodal Vaňo. V prípade amerického hospodárstva by malo ísť o 95 miliárd eur ročne alebo 655 eur na domácnosť.

Ak by sa v maximálnom možnom rozsahu odstránili predovšetkým netarifné bariéry a regulácie, export z EÚ do USA by mohol podľa odhadov vzrásť o 28 percent. V niektorých odvetviach, napríklad v automobilovom priemysle, sa odhaduje, že nárast vývozu by mohol dosiahnuť až 149 percent pre Slovensko ako automobilovú veľmoc.

Netarifné bariéry predstavujú napríklad samostatné licencovanie tovarov, špecifické požiadavky na jednotlivé súčasti výrobkov, požiadavky na špecifické testovanie dovážaných výrobkov, či už ide o farmaceutický priemysel, alebo výrobu a dovoz automobilov.

K dohode sú bližšie ako v minulosti

V minulosti sa objavili minimálne dva seriózne pokusy o liberalizáciu vzájomného obchodu. Hovoriť sa o nej začalo už v roku 1998. Aktuálne sa k rokovaniam európski lídri vrátili aj pre pretrvávajúcu ekonomickú krízu. Na uzatvorenie tlačia lídri v Bruseli.

„Dohodu sa však zatiaľ nedarí dosiahnuť pre koncentrovaný záujem určitých skupín. Keď máte vďaka vysokým clám bariéru vstupu na určité územie pre zahraničných výrobcov, tak sa domáci výrobcovia, ktorí z vysokých ciel profi tujú, budú snažiť dohodu za každú cenu oddialiť alebo úplne zablokovať. O dohodu stoja predovšetkým spotrebitelia a firmy, ktorí operujú v odvetviach, kde sú clá minimálne,“ vysvetľuje Valentík.

„Dohodu sa snažia zablokovať niektorí veľkí európski, ale i americkí výrobcovia. Najviac proti dohode broja tie firmy, ktoré sú chránené vysokými clami. Tie majú motiváciu podplácať politikov a štátnych úradníkov, aby im konkurenčná výhoda vydržala čo najdlhšie,“ dodal Valentík.

Napríklad popri raste automobilového priemyslu môžu dohodou utrpieť európski poľnohospodári. Poľnohospodárstvo v USA je totiž viac konkurencieschopné. Podľa odhadov môže klesnúť aj vývoz elektrotechnických výrobkov.

© Autorské práva vyhradené

36 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #USA #zóna voľného obchodu